Čo čítame: Co to je toto?

Pred desiatimi rokmi si vtedy šesťdesiatročný Ivan Wernisch okrem bilančnej vety „Všem ženám, které jsem kdy poznal, chyběl smysl pro spokojenost“ tiež povzdychol: „Ach běda, mé mládí je zčistajasna pryč, alespoň ty, stáří, mi ještě zůstaň!“

Odvtedy tento bard českej poézie, patriaci k jej najprekladanejším autorom, toho stihol napriek „stáří“ dosť, vydal niekoľko zbierok vlastných básní a zostavil pár antológií z tvorby jemu blízkej. Teraz mu pre zmenu k sedemdesiatke pripravili jeho kolegovia zborník gratulácií Co to je toto?

Štyridsať autorov sa prejavilo rôzne, pôvodnými básňami či prózami, s Wernischom samotným však väčšinou nijako nesúvisiacimi. Originalitu tohto prístupu zhodnotí najlepšie sám jubilant, nezainteresovaný čitateľ si „len“ užíva kultivované texty, pri ktorých takmer zabúda, komu sú venované.

Čarom nechceného tak získala otázka z názvu zborníka aj iný význam, iste je to však lepší prístup, ako sa predierať notoricky sa opakujúcimi želaniami pevného zdravia, typickými pre podobné publikácie.
Ideálne riešenie zvolil Karel Hvížďala, ktorý prispel ich skvelým rozhovorom spred dvoch rokov. „Rád by som vedel, či som niekoho naučil čítať poéziu. Ak áno, to by som mal radosť,“ vyjadruje v ňom Wernisch pochybnosti, ktoré však úplne zbytočne trápia autora aj takejto sentencie: „Několik dní doma sám, a s nikým nepromluvil. K zbláznění. Pak skoro celý den v lesích, a nepotkal človíčka. Báječné.“