Na Slovensku nie je veľa festivalov, ktoré si s inými nepomýlite. Tento k nim patrí.
Najskôr to bolo stretnutie partie hudobníkov – kamarátov. Niečo ako neoficiálna afterpárty týždeň po Pohode, na lúke vedľa penziónu na konci malej dediny Trenčianske Bohuslavice. Potom sa začali objavovať zahraničné hviezdy, no zvýšenie nákladov (v posledných rokoch v tradičnej kombinácii s upršaným počasím a blatom v areáli) dostali Žákovic Open do červených čísiel. Cez uplynulý víkend to bolo inak.
Domácky a domáci
Dalo sa to zobrať ako inventúra domácej scény. Na jednom pódiu osvedčené mená ako Jana Kirschner, Slobodná Európa alebo Hex, keď prejdete cez cestu na druhom ste mohli vidieť mladé kapely z okruhu Rádia_FM (toto pódium sa symbolicky aj podľa neho volá).
No azda s výnimkou Petra Lipu nik v tomto roku nevydal novú nahrávku. Stále sa však nájde niekoľko tisíc ľudí, ktorí sú ochotní prísť si pozrieť obľúbených hudobníkov po niekoľkýkrát s tým istým repertoárom. Vysokej návštevnosti pomohlo aj počasie. Búrka bola avizovaná (aj prišla) až na záver po dvoch slnečných dňoch, takže areál bol skoro úplne plný.
„Ste skvelí!,“ kričal spevák Ján Kuric, ktorého skupinu nadšene baviaci sa dav vybudil k veľkému koncertu (čo sa dalo povedať napríklad aj o Zóne A a ďalších). Práve skupina Vidiek sa postarala o jeden z vrcholov. S pripravenými podkladmi so zvukmi klávesov a dychových nástrojov sa pustila aj do najstarších pesničiek a vyšlo jej to. „Sme fakt dobrí, ani som nevedel, že až takí dobrí,“ komentoval to dobre naladený Kuric, ktorý nabádal ľudí, aby na olympiáde držali palce „bratom Hochštaplerovcom“ a na záver vyhlásil „Toto je skoro taký dobrý festival ako Pohoda“.
Nejde len o program
Samozrejme, k nášmu najväčšiemu festivalu má Žákovic ďaleko, čo odráža už cena permanentky 25 verzus 99 eur. Pohoda zároveň nastavila divácky servis veľmi vysoko, ale na Žákovic sa viac chodí za atmosférou než pre program (hoci slušne obstojí aj pri produkčnom porovnaní). Hudobníci tu majú na všetko viac času a užívajú si to. Potom nie je ničím prekvapivým, že viac než polovica z nich je ochotná prísť si zahrať aj bez honoráru.
Vďaka podpore divákov aj hudobníkov by mal Žákovic prežiť. A ako sa ukázalo, mal by zostať presne takýto – bez zahraničných hviezd. O budúcnosť sa jeho fanúšikovia obávať nemusia. Ako hovorí Maroš Žákovic, majiteľ penziónu, na ktorého pozemku sa táto akcia koná: „Keby sme mali len pokojné víkendy, nič by sme nerobili a nič by sa nedialo.“
