Erik Šille vytvoril maľbu, ktorá sa nevojde do žiadnej slovenskej galérie.
Na začiatku bola výzva združenia Štokovec, ktoré prevádzkuje Priestor pre kultúru Banská St a nica Contemporary. Jej obsahom bola trojtýždňová rezidencia s názvom 6x9=2012. Nie sú to žiadne čísla z brucha. Staničná stena v Banskej Štiavnici má totiž naozaj rozlohu 6x9 metrov. Predvlani ju menšími formátmi malieb s názvom Vlakové zaplnila Jana Farmanová, vlani Zuzana Flimelová.
Erik Šille vzal ten formát doslovne. „54–metrové plátno si nik v ateliéri nerozloží, je to totálna výzva,“ hovorí Zuzana Bodnárová zo Štokovca. Jej slová potvrdzuje aj autor. Nechce však, aby slovo výzva pôsobilo iba ako fráza. Napokon, pri pohľade na výsledok je jasné, že to tak ani nemohlo byť.
Erik Šille maľoval priamo v železničnej stanici, kadiaľ chodia cestujúci.
Staničné spomienky
„V hlave som mal plno detských spomienok na monumentálne maľby a reliéfy staničných budov,“ hovorí Šille. „Postupne sa mi to prepojilo s tým, že Štiavnica žije ako mesto tiež najmä zo spomienok, z nostalgie, z toho, že kedysi bola bohatým banským mestom.“ Do projektu preto napísal, že by robil veľkoplošný obraz, ktorým by vzdal poctu veľkým staničným obrazom, no v žiadnom prípade nie socialistickému realizmu. „Chcel som urobiť čosi pre St a nicu a pre Banskoštiavničanov,“ hovorí.
Štokovcu sa jeho projekt páčil, vybrali ho spomedzi devätnástich. „Medzi prihlásenými neboli len maliarske projekty, ale aj inštalácie či procesuálne umenie,“ hovorí Bodnárová. „Opäť sme sa však rozhodli pre maľbu, možno aj preto, lebo je prístupnejšia širokému publiku. Už sa stretávame aj s názorom, že takto je to vlastne najlepšie a mala by tu vždy byť maľba,“ dodáva.
Maľba vznikala jedenásť dní, príprava plátna asi desať.
Téma
Keď sa Šille dozvedel, že ho vybrali, začal študovať Banskú Štiavnicu a jej okolie. „Nechcel som namaľovať encyklopédiu, no vedel som, že tam musia byť niektoré charakteristické symboly,“ opisuje. Napokon sa rozhodol pre dominantnú líšku oblečenú do kabáta z peria krkavcov a vrán, aký by navrhol Alexander McQueen, ktorá drží štyri typické banskoštiavnické rastliny. Pridal ženu v banskoštiavnickom kroji, odlietajúce holubice, klasy, židovský cintorín, baníka, nákupný košík z Billy aj kartón od pizze a Štiavnické vrchy.
Všetko má svoje opodstatnenie a maliar ho počas trojtýždňovej práce často vysvetľoval. No tvrdí, že Banskoštiavničania dokázali obraz čítať aj sami. „Oni boli najdôležitejší. Trikrát sa zastavila aj staršia pani, ktorá ma najprv kritizovala, keď zbadala ten krkavcový kabát. Hovorila, prečo to tak démonizujem, vraj to v Štiavnici nie je až také zlé. Napokon sa jej to páčilo, povedala, že to vôbec nevyzerá negatívne, hoci tiež nostalgicky spomenula, že mnohé veci, ktoré si pamätá, už nasledujúca generácia ani len neuvidí.“
Tréning
Stretnutia s okoloidúcimi boli pre maliara nezvyčajné, väčšinou robí sám v ateliéri. Maľovanie na stanici bolo okrem sústredenia sa náročné aj fyzicky. Asi desať dní trvala príprava plátna, jedenásť maľovanie. „Každú chvíľu som musel po lešení zliezať dolu a naspäť hore, ešte teraz som z toho zničený,“ hovorí Šille týždeň po vernisáži. „Doteraz som si myslel, že robím veľký formát, keď maľujem na plátno 2x2 metre.“
Vraví, že by si podobný formát znovu vyskúšal najmä preto, lebo teraz by už vedel, čo urobiť inak. Dokonca by ešte rád aj čosi domaľoval, ale až neskôr, keď pôjde okolo.
Má dosť času. Monumentálna maľba bude na železničnej stanici ešte pol roka. Až potom sa uvidí, čo s plátnom, ktoré sa do žiadnej slovenskej galérie nezmestí. „Ideálne by bolo, keby sa ozval nejaký Banskoštiavničan a ponúkol veľkú stenu vo verejnom priestore, kde by maľba mohla visieť,“ hovorí Šille. „Chcel by som, aby ostala v meste, ktorému patrí.“
Prežijú?
V decembri tohto roka by malo dôjsť k zrušeniu ďalších lokálnych železničných tratí. Ohrozené je tak aj fungovanie priestoru Banská St a nica.
Uplynulý víkend organizovalo občianske združenie Štokovec, ktoré prevádzkuje Banskú St a nicu, aj netradičný Piknik na Drieňovej, sídlisku, kde žije asi päťtisíc Štiavničanov (na snímke vľavo). Išlo o tretí ročník, prvý piknik bol na Trojici, druhý na Stanici. Okrem rôznych tvorivých dielní a aktivít mohli návštevníci podpísať aj petíciu na zachovanie železničnej trate z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice, kde Štokovec sídli.
K zrušeniu by malo prísť v decembri tohto roka. „Ak by sme návštevnosť našimi aktivitami pozdvihli hoci aj trojnásobne, nemáme šancu zachrániť stanicu ako občianske združenie, čísla hrajú proti nám“ hovorí Zuzana Bodnárová. Ich združenie organizuje množstvo rezidencií pre mladých umelcov a výnimočným spôsobom ich zasadzuje do prostredia stanice.
Za združenie Štokovec už napísali otvorený list ministrovi Jánovi Počiatekovi, petíciu však sami neiniciovali. „Je to vec, ktorá sa týka mesta a jeho obyvateľov, našli sa takí, ktorí to urobili sami, my ich aktivity len podporujeme,“ hovorí. Petíciu bude možné podpísať aj online – na serveri Changenet.sk.
„Snažíme sa cestujúcich aspoň motivovať k výletom, napríklad počas celého leta dostanú všetky deti, ktoré pocestujú s rodičmi vlakom zo Štiavnice kamkoľvek originálny cestovný lístok,“ hovorí Bodnárová. Lístky vytvorili ôsmi mladí ilustrátori: Alica Gurinová, Emília Jesenská, Broňa Schraggeová a ďalší.
(jem)
