Svetlana Žuchová: Pacient nemôže počkať, kým dopíšete

Svetlana Žuchová až pri románe Zlodeji a svedkovia zistila, že písanie si vyžaduje disciplínu.

(Zdroj: ANASOFT LITERA)

Písanie ju neuživí a lekárske povolanie ju baví. Zdanlivo je všetko jasné. SVETLANA ŽUCHOVÁ však nechce, aby sa z písania stal len koníček, no pri zamestnaní na plný úväzok má času na tvorbu chronicky málo. Zatiaľ to vyzerá tak, že ľahšie napíše ďalšiu kvalitnú knihu, ako vyrieši svoju veľkú životnú úlohu.

Po novele Yesim, ktorá postúpila do finále Anasoft litery 2007, sa vaša ďalšia kniha očakávala už z pohľadu takto vysoko nastavenej latky. Všetko je však vraj trochu inak.

„Áno, Zlodejov a svedkov som napísala ešte pred novelou Yesim. Pôvodne som ich písala pre románový súbeh, ktorý vtedy vyhlásil Kali Bagala. Dopísala som ho a poslala do súbehu. Zároveň som však bola dohodnutá s Bagalom, že mu v tom istom roku dám rukopis novej knihy. Musela som sa teda pustiť do tej sľúbenej knihy – a tak vznikla Yesim.“

Čím vás priťahuje téma prisťahovalectva, ktorá je prítomná vo vašich knihách? Aj keď ste mnoho cestovali i študovali v zahraničí, pohybovali ste sa zrejme v iných komunitách než vaši literárni hrdinovia...

„Z tohto hľadiska bola kľúčová skúsenosť s pobytom v USA, kde som bola niekoľko mesiacov s vtedy populárnym programom Work and Travel. Hoci doma som bola študentkou, v Amerike som nebola v role študentky. Predávala som štyri mesiace v trafike v Bostone a pohybovala som sa skutočne medzi prisťahovalcami, sčasti i ilegálnymi. A sčasti som vtedy žila ich život, v ich svete. Z rôznych dôvodov ma to veľmi oslovilo a stala som sa na tie témy citlivá aj po návrate domov. Okrem toho som v 90. rokoch začala študovať vo Viedni a myslím si, že v tom čase bolo naše postavenie ako ľudí z ’východu’ iné ako dnes. Žila som asi duchom doby.“

Váš román je vystavaný ako kompozícia spovedí protagonistov, ktoré sa prelínajú a porušujú chronológiu. Ako sa píše takýto román, klasicky postupne alebo paralelne každé výpovede a z toho poskladáte konečný tvar?

„Román bol prvým textom, ktorý som písala ’od a po zet’, teda začala som na prvej strane a skončila na poslednej, v poradí, v akom sú v knihe. Dovtedy som písala skôr fragmentovane. Mala som rôzne zápisky, poznámky, denníky a tie som skladala do poviedok. Napísať román bola výzva, chcela som skúsiť, či to dokážem. Dej sa mi vytváral až pri písaní, od jednej kapitoly k druhej. Až celkom ku koncu som začala mať istý ’plán’, ako sa to skončí. Bolo to po prvýkrát, čo som zistila, že písanie si vyžaduje disciplínu.“

Ešte počas štúdií dvoch vysokých škôl ste sa vyjadrili, že písanie by nemalo zostať len koníčkom. Ako je to teraz pri vašom plnom pracovnom vyťažení lekárky psychiatričky?

„Bola by som veľmi nerada, keby sa z písania stal len koníček. Pri zamestnaní na plný úväzok je však času na písanie chronicky málo. Je to jedna z mojich veľkých životných úloh, ako to vyriešiť.“

Uvažovali ste niekedy nad kacírskou myšlienkou zanechať medicínske povolanie a stať sa „len“ spisovateľkou a prekladateľkou?

„Nad touto kacírskou myšlienkou premýšľam neustále. Dva roky po vysokej škole som žila len na voľnej nohe, práve vtedy som napísala aj román, aj novelu Yesim. K medicíne som sa rozhodla vrátiť z dvoch dôvodov. Jednak pragmaticky. Písanie ma neuživí. Z prekladania a ’príležitostných’ prác to ide, ale prináša to veľkú neistotu. Okrem toho ma práca, ktorej sa venujem, baví. Výhľadovo by som chcela asi menej času tráviť s pacientmi a viac sa venovať psychiatrickému výskumu.“

A naopak, neobávate sa, že pravidelné písanie, autorské čítania, prezentácie a ďalšie spisovateľské „povinnosti“ môžu mať negatívny vplyv na výkon vášho povolania a odborný rast?

„Toho sa až tak neobávam, pretože tieto pracovné povinnosti sa nedajú odložiť. Ak máte pred dverami pacienta, nemôžete mu povedať, že práve píšete a nemáte čas. Hoci som s tým nespokojná, zamestnanie má z týchto praktických dôvodov vždy prednosť.“

Ešte v nedávnej minulosti patril k prvým posudzovateľom vašich textov otec, známy psychiater aj autor viacerých kníh. Ako je to teraz, dávate čítať svoje práce niekomu, máte blízku osobu, s ktorou konzultujete svoju tvorbu?

„Hromozvodom všetkých mojich literárnych aj neliterárnych nápadov je partner Theo. Keď ma niečo nadchne, nemôžem sa dočkať, kedy mu to poviem. Theo je fyzik, teda človek mimo literárneho sveta, je veľmi racionálny a v diskusiách mi kladie odpor, čo mi pomáha nápady si utriediť a ujasniť.“

ico

Také ženy tu vraj nevidno

(úryvok)

Na ľudí, ako bol Borko, som sa dovtedy dívala len cez sklo. Cez okno shopu, keď som stála za pultom a oni vychádzali z budovy stanice. Ľudia, ktorí k nám prišli na prázdniny s farebnými ruksakmi a v pestrých vetrovkách. Čo sa chodili lyžovať na kopce za mesto a na stanici sa fotografovali s výhľadom na perón. U nás si potom kúpili na cestu tatranky a pýtali sa, kde stoja autobusy. Ľudia z hlavného mesta, ktorí sa celý čas usmievali. Nikoho z nich som sa nikdy nedotkla. Až Borka, ktorý mal všetko. Viac ako Gregor, ktorý bol predsa len jedným z nás. Gregor bol Borko spred mnohých rokov. Ešte sa musel snažiť. Borko už nemusel.
Na to som myslela, keď ma zobliekal. A na jeho sivé vlasy ako z čiernobielej fotografie. Tmavé, čo šedivejú najskôr. Nie na Januta, ale na to, že teraz mám Borkov svet na dosah ruky. To, na čo bude Janut večne len čakať. Stretli sme sa, keď som raz prišla na stavbu za Janutom. Borko sa mi prihovoril, keď som odchádzala. Vraj bol na mňa zvedavý. Na ženu, ktorá Janutovi poplietla hlavu a zakázala mu fajčiť. Smial sa a hovoril, že Janutom si môžem byť istá. Vraj si nezapáli ani tajne. Kým všetci stoja pred maringotkou s cigaretou v ruke, trčí Januit vnútri a počúva rozhlas. Vysielanie, ktorému nerozumie ani slovo. Díval sa na mňa a povedal, že teraz to už chápe. Také ženy tu vraj nevidno. Krásavice prichádzajú spoza hraníc. Spýtal sa ma, či ma nemá zviezť. Že ide práve po materiál a ukázal na dodávku zaparkovanú pri bráne v plote. Otvoril dvere v železnom pletive a nechal ma vyjsť ako prvú. Auto stálo na slnku a koženkové poťahy boli horúce ako kovové platne. Otvoril okno a pustil hudbu. Spýtal sa, kam to bude. Z auta sa predo mnou otvoril iný svet. Cez stiahnuté okienko na strane spolujazdca som videla mesto ako nikdy predtým.

ico

Fórum kritikov

Napínavá spleť núti čitateľa dočítať knihu až do konca, aby zistil, či sa postavy postupne priblížili k svojim ideálom, alebo zostali stagnovať v smutnej realite. A ja som si po dlhšom čase opäť uvedomila, že aj slovenskí autori dokážu písať kvalitné knihy.
Jana Kopčová, LIC

Témam a motívom zodpovedá aj jazyk, ktorý si autorka zvolila – krátke vety, opakujúce sa „mantry“ v rôznych situáciách s rovnakým významom. Buď hovoria v budúcom čase o tom, ako sa už onedlho budú mať lepšie, alebo v minulom, keď rozprávajú o idylickom detstve a jeho konci.
Aňa Ostrihoňová, SME

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 384
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 292
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 307
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 139
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 977
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 203
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 018
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 592
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 875
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 584

Téma: Rozhovory z denníka SME


Článok je zaradený aj do ďalších tém Anasoft litera

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Kajínek, gangster Krejčíř aj kmotor Mrázek. Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Oscarové pesničky môžu byť gýč. Zhodnotili sme tohtoročné

Citové vydieranie a jednoduché okopírovanie úspešného vzoru. Niekedy však piesne vo filmoch prekvapia.

ROZHOVOR

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú, riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel vysvetľuje prečo.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop