Jedna z najpopulárnejších nemeckých herečiek bola múzou režiséra Michaela Hanekeho.
Jedinečný mix nepoddajnosti a zraniteľnosti, extrémizmu, tvrdohlavosti i intuície. Tak opisovali kritici umenie Susanne Lotharovej (15. 11. 1960 - 21. 7. 2012). Bola pre nich symbolom šarmu, sily a prirodzenosti. Ona sama si z komplimentov veľa nerobila. Tvrdila, že sa iba naplno venuje tomu, čo ju baví. „Myslím, že umenie funguje iba vtedy, ak sa mu oddáte na 200 percent," povedala pre denník Die Welt.
Táto drobná, jemná a veľmi plachá žena sa na filmovom plátne zmenila na výnimočnú herečku. Špecializovala sa na zraniteľné charaktery a extrémne roly. Divákov mrazil jej pohľad, z ktorého presakoval arktický chlad, hnev, ale aj bolesť.
Všestranná herečka
Nemecká umelecká scéna i filmoví fanúšikovia zostali minulý týždeň v šoku, keď právnik Christian Schetz oznámil jej smrť. Odmietol povedať, čo bolo príčinou s tým, že si to jej rodina neželá. Susanne Lotharová mala iba 51 rokov. Médiá za prekvapivou smrťou tušili niečo zlé, rešpektovali však žiadosť rodiny o súkromie. Neporušil ho ani bulvár.
„Bola raritou a je nenahraditeľná. Pre film a divadlo to je veľká strata, katastrofa," reagoval vo Viedni šokovaný režisér Michael Haneke, dvojnásobný víťaz festivalu v Cannes. So Susanne natočil tri filme, bola jeho múzou. „Sotva som poznal niekoho iného, ktorý bol takým odvážnym hercom, čo si všetko dovolil," hovoril o jej talente.
Po oznámení Lotharovej smrti prvý kanál nemeckej verejnoprávnej televízie ARD ihneď zmenil program a odvysielal jej posledný televízny film Kráľovná uhoriek z krimisérie Polizeiruf 110.
Susanne bola mimoriadne všestranná. Pracovala v divadle, v medzinárodných produkciách, natáčala však aj populárne nemecké krimiseriály - napríklad Miesto činu. Pracovala s najznámejšími európskymi režisérmi ako Peter Zadek či Luc Bondy. Darilo sa jej aj v hollywoodskych produkciách. Po boku Kate Winsletovej hrala vo filme Predčítač.
Rodáčka z Hamburgu vyrástla v hereckej rodine, väčšinu života strávila v Berlíne. Už v roku 1988 získala ocenenie Herečka roka.
Matka teroristky
Najväčšiu slávu jej však priniesla spolupráca s Hanekenom. Hrala v jeho v adaptácii románu Pianistka od rakúskej nositeľky Nobelovej ceny Elfriede Jelinekovej. Potom vo filme Funny Games, kde ju dvaja mladíci bez akéhokoľvek dôvodu sadisticky týrali a nakoniec zavraždili. Naposledy excelovala v jeho Bielej stuhe (Das Weisse Band), kde hrala milenku despotického lekára, ktorý ju neustále ponižuje - pre to, aká je škaredá či pre zápach z úst.
„Na pódiu bola výborná, ale v živote to nefungovalo," spomínal na ňu herec Ulrich Tukur v emotívnom rozhovore pre nemecký rozhlas. S Lothardovou sa niekoľkokrát stretol na filmových doskách. Mala v sebe akúsi temnú energiu a silné pochybnosti o všetkom, čo robila.
Bola vydatá za známeho nemeckého herca Ulricha Müheho, ktorý hral agenta východonemeckej tajnej služby Stasi v oscarovom filme Životy tých druhých. Zomrel v roku 2007 na rakovinu, vo veku 54 rokov. Bol mužom jej života, vychovala s ním dve deti Sophie Mariu a Jacoba.
„Keď niekto dostane takúto ranu osudu, stanú sa normálne veci, ktoré boli predtým samozrejmé, drahocenné," povedala v rozhovore pre Bild Zeitung. Po jeho smrti začala viac natáčať, menej sa venovala divadlu. Odôvodnila to tým, že musí živiť rodinu.
V Nemecku naposledy natočila úspešný film Kto, ak nie my, v ktorej hrala matku teroristky ľavicovej skupiny RAF Gudrun Enslinnovej. Jej poslednou medzinárodnou produkciou je britská adaptácia Tolstojovej tragédie Anna Kareninová, kde hrala po boku Keiry Knightley a Juda Lawa. Film bude mať premiéru v septembri.
