Málokde už premietajú z kotúčov. Po storočí celuloidu je tu digitálne kino.
„Kedy sme film premietali z kotúčov? To musia byť mesiace,“ pokúša sa rozpamätať manažér zo spoločnosti, ktorá v hlavnom meste prevádzkuje tri komplexy kinosál. "Všetky veľké filmy posledný rok prichádzajú v digitálnom formáte," dodáva Dominik Ladra pri prehliadke multiplexu Cinema City.
Stojíme v zákulisí kinosál, na poschodí nákupného centra Eurovea. Dlhá chodba, hučiace stroje a priezory v stenách, cez ktoré projektory svietia do tmy na plátna. V diaľke vidno poskakovať figúrky z animáku Madagaskar 3.
Ťažko povedať, koľko divákov dolu v kine rozozná, že na plátne nesleduje klasický, ale digitálny film. No zatiaľ čo tí čistý obraz bez škrabancov vnímajú ako bonus k príbehu, kiná a distribúcia zažívajú prelom. A filmová technológia v týchto rokoch prechádza najväčšou revolúciou za posledné storočie.
Server a projektor stoja spolu desaťtisíce eur. Foto - David Trčka
Technická revolúcia
Čo sa mení v praxi? Desaťročia distribúcia fungovala na rovnakom princípe. Prekopírovaním negatívu na rovnaký materiál - filmový pás - vznikli kópie pre kiná, ktoré potom cestovali v typických zelených šesťhranných krabiciach.
To bolo dosť ťažkopádne a malo viac nevýhod. Okrem drahej výroby najmä opotrebovanie kópie a náročná bola aj preprava samotnej objemnej škatule.
Vynález na úsporu nákladov v roku 2005 predstavili najväčšie americké distribučné firmy. Namiesto kópie na drahý 35-milimetrový filmový pás je titul kódovaný v nulách a jednotkách.
Vo formát Digital Cinema Package, skrátene DCP, film zaberá okolo 200 gigabajtov dát a po novom už medzi kinami nekoluje ťažkopádna zelená škatuľa, ale malý červený kufrík. Vnútri sa ukrýva harddisk, z ktorého kiná film skopírujú na servery a z tých titul premietajú cez špeciálny projektor.
Harddisk s digitálnym filmom vo formáte DCP. Foto - David Trčka
Tridsaťpäťka na odpis
Digitálny formát filmov nie je vízia, ale dnešná realita. Digitalizované sú všetky slovenské multiplexy a väčšina hollywoodskej produkcie už neprichádza inak ako v DCP. Šéf portálu Kinema.sk Peter Konečný vraví, že klasická tridsaťpäťka dožíva a klasický film v poslednom roku vidíte najskôr vo filmovom klube.
„Väčšina slovenských distribučných firiem zastupuje veľké americké spoločnosti a dováža v prvom rade filmy týchto partnerov, teda hollywoodsku komerciu, ktorá už prichádza výlučne v digitálnej podobe,“ vysvetľuje Konečný.
Tridsaťpäťky v ponuke nemá ani Saturn Entertainment, distribútor animovaných filmov Walt Disney Studios. Martin Hájek vysvetľuje, že sa im to neoplatí. „Vyrábať zvlášť kópiu pre malé nedigitalizované kiná sa nám neoplatí pre ich nízku návštevnosť. Nemôžeme si dovoliť subvencovať malé kiná."
Ťažkopádne kotúče v zelenej škatuli nahradil červený kufrík s harddiskom. Foto - David Trčka
Koľko stála kópia
Hájek si s novinkou nespája výrazné mínusy, vraví, že digitálny formát distribúciu uľahčuje. Na porovnanie ako predtým fungovala distribúcia s klasickými filmovými kópiami.
Cena za kus mohla byť tisíc, tisíc päťsto eur, ďalších asi päťsto eur stálo titulkovanie (čím viac kópii vyrábate, tým viac sa titulky zlacňujú). Kópie pre Európu sa vyrábali jedine v Ríme a vo Veľkej Británii, alebo prichádzali obohrané a následne reštaurované zo zámorských kín.
Vysoká cena, samozrejme, znižovala počet nasadených kusov. Ak distribútor vyrábal priemerne šesť kópii na celé Slovensko (15 na veľký, jeden-dva kusy na menšinový film), pri počte stopäťdesiat slovenských kín sa nemohlo dostať ihneď na každé. Premiéry meškali najmä v regiónoch, kde bežne kino týždne i mesiace čakalo na kópiu, kým dorazí z mesta, kde ju hrali prednostne.
Prirátajte k tomu fakt, že premietaním kópia stráca kvalitu, naberá prach, škrabance a podobne, a môžete si predstaviť obyvateľa, povedzme, Sabinova, ktorý stojí pred dilemou.
Najnovší hollywoodsky blockbuster môže vidieť týždne po premiére v miestnom kine z kópie plnej škrabancov. Alebo skúsi internet, či už tam film nevisí.
Platne starej premietačky, na ktoré sa navíjali filmové kotúče. Foto - David Trčka
Prenosy cez satelit
Digitálny formát vylepšuje množstvo týchto mínusov. „Najdrahšie na DCP je renderovanie obrazu,“ vysvetľuje Hájek z firmy Saturn Entertainment s tým, že základný master 3D kópie s titulkami stojí asi desať tisíc dolárov.
„Kópie však už také drahé nie sú. Nosičom je harddisk v cene pár sto eur a kiná filmy kopírujú na servery. S jediným kufríkom tak dokážete obehnúť a zásobiť viac kín ako predtým. Celá distribúcia je omnoho pružnejšia.“
Budúcnosťou pritom bude distribúcia po sieti či cez satelit. V zámorí už prevádzkujú systémy, ktoré kinám umožnujú sťahovať si tituly rovno zo serverov distribučných firiem bez potreby fyzického nosiča. Na podobnom princípe aj u nás fungujú satelitné prenosy koncertov či športových zápasov.
Lacný nosič, drahý stroj
Paradoxy digitálneho kina sú však v niečom inom. Kým nosič je lacný, premietanie v kine také lacné nie je. Každé kino potrebuje novú drahú technológiu, na Slovensku pritom jedine veľké kiná dokážu túto investíciu utiahnuť z vlastného rozpočtu (o malých kinách ďalej).
To je prípad Cinema City, jednej z dvoch spoločností prevádzkujúcich na Slovensku multiplexy. Manažér Dominik Ladra počíta: „Na každú kinosálu potrebujete server a digitálny projektor. Server stojí 10-15 tisíc, projektory od 75 tisíc eur. Doplnky ako zvukové vybavenie a 3D systém náklady ešte zvyšujú."
Bonusom je čistý obraz bez škrabancov a tretí rozmer, ktorý tridsaťpäťky neponúkali. „Projektory pracujú v rozlíšení 2K: 2064 krát 1080 pixelov, čo doháňa a možno predčí 35 milimetrový film. Ak by sa to málilo, väčšina strojov sa dá prestavať na ešte kvalitnejší 4K formát,“ vraví technik z multiplexu.
Je už teda tridsaťpäťka odpísaný formát? „Ešte máme zopár starých strojov, ale časom budú zbytočné. Kotúče zmiznú z obehu.“
Najdrahšia položka digitalizácie je kvalitná premietačka. Táto je značky Barco. Pred objektívom sa krúti polarizačný filter a vytvára 3D efekt. Foto - David Trčka
Posledný premietač?
Otázkou do budúca zostáva, čo sa zmení v povolaní premietača. Doteraz mal najviac práce s filmovými kotúčmi, ktoré pred každým premietaním rozbalil, pozliepal do celku - celovečerný titul má asi päť kotúčov - a založil do stroja.
Na starých premietačkách to bolo ešte zložitejšie, premietač striehol cez predstavenie a zakladal kotúče za chodu. Vždy, keď sa pozabudol pri cigarete alebo pri rozhovore, tak hrozila pauza v zážitku.
Dominik Ladra priznáva, že premietačov vo firme ubudlo a tým, čo zostali, sa mení náplň práce. „Dnešný premietač zastáva funkciu akéhosi kontrolóra, strážcu. Pri spustení filmu kontroluje kvalitu obrazu a zvuku, to isté robí počas počas premietania cez kamery v sále.
Ďalej skladá dohromady zvučky a trailery, rieši technické problémy, vymieňa súčiastky. Je toho menej, ale stále má čo robiť,“ vraví Ladra.
„Na druhej strane, dnes už máte kiná aj bez premietačov. Film nahraný v počítači sa automaticky púšťa a nepotrebuje obsluhu. Takýmto radikálnym smerom sa však naša firma zatiaľ nepúšťa.“
Keď to nefunguje
Tohtoročný Art Film Fest v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach premietal polovicu titulov v klasickom a polovicu v novom digitálnom formáte. Zita Hosszúová z tímu festivalu má aj negatívne skúsenosti s novinkou.
„Z päťdesiatich diskov dorazili tri poškodené, tak, že sme ich neprehrali. Filmy putujú po festivaloch, zle sa s nimi zaobchádza. To sa stáva, no tridsaťpäťku väčšinou prehráte aj poškodenú, kým s diskom je to hop alebo trop. Buď film prehráte v pôvodnej kvalite, alebo neprehráte vôbec nič,“ hovorí Hosszúová.
Na rozdiel od kina, ktoré má pred premiérou rezervu aby si vedelo zabezpečiť náhradu, na festival náhradná kópia filmu nemusí doraziť vždy včas.
Obraz šťastnej budúcnosti digitálnych filmov kazia už len správy, ktoré s digitalizáciou spomína katastrofu a bulvár dokonca varuje pred „zabijakom malých kín“. Viac čítajte v dodatku.
Súmrak malých kín
Nedigitalizované kiná zanikajú. Nemajú čo premietať.
Samosprávy a kiná nový formát filmov zakočil. Na digitalizáciu nemajú peniaze a najmä v regiónoch zanikajú desiatky kinosál. „Ku koncu februára je digitalizovaných jedenásť jednosálových kín, čo predstavuje 7,6 percent z celkového počtu kín,“ tvrdí správa spoločnosti Film Europe.
Kiná experimentujú a hľadajú náhradu za klasické kópie, ktoré miznú z obehu. „Rok 2012 vrátil na Slovensko formáty DVD a Blue-Ray,“ vraví Peter Konečný z portálu Kinema. „Ešte pred dvoma rokmi DVD označovali za mŕtvy formát, dnes ho bežne vidno v malom kine, čo snaží udržať si divákov.“
Bratislava nemá digitalizované žiadne kino mimo multiplexov. Daniela Hýrošová z firmy Bioscop, ktorá v Starom meste prevádzkuje kino Mladosť, priznáva ťažkú situáciu. Premietajú DVD, Blue-Ray a klasické tridsaťpäťky. „Mladosť je kino pre náročného diváka a artové tituly na tridsaťpäťkách ešte stále sú,“ hovorí Hýrošová. O príspevok budú žiadať Audiovizálny fond.
Digitalizované nie je ani bratislavské Kino Lumière. Manažérka Zita Hosszúová priznáva problém so skladaním programu. „Pribúda filmov, ktoré vnímame ako kvalitné a hodnotné, ale divákom ich nedokážeme premietnuť. Ako kino pod Slovenským filmovým ústavom však máme výnimočnú pozíciu. Kvalitný program dokážeme vyskadať aj z archívov.“ Digitálny formát v Lumièri supluje Blue-Ray, dévedečiek sa vzdali pre nízku kvalitu obrazu.
Kiná majú dve možnosti na záchranu. Polovicu nákladov na digitalizáciu poskytuje Audiovizuálny fond, tento rok vyčlenených 5 miliónov eur pokryje odhadom sedemnásť žiadostí. Druhým zdrojom sú samosprávy, pod ktoré patrí väčšina kín. Tie si však nákladnú investíciu málokedy môžu dovoliť.
Miloš Krekovič
Digitálne filmy neskopírujete
Digital Cinema Package je formát imúnny voči pirátom.
„Každý kto kufrík ukradne alebo film skopíruje, zistí, že formát je zašifrovaný. Na vlastnom počítači ho neprehrá,“ vysvetľuje Dominik Ladra z firmy Cinema City. „Každý server nášho kina má unikátne sériové číslo. Po tom, čo film nahráme, distribútor mailom posiela kód, bez ktorého film neprehráte. Takzvaný Key Delivery Message, KDM, pasuje na sériové číslo servera a vždy platí obmedzený čas.“ Ak skopírujete dáta odomknuté kódom, nepomôžete si. Film sa totiž dekóduje priamo v projektore. „Pri pokuse rozobrať ho sa prístroj automaticky vypína,“ uzatvára Ladra.
