Kenny Garrett: Happy People
Warner Bros Records
Saxofonista, bývalý spoluhráč Milesa Davisa, zotrval po albume Simply Said (1999) v kolaborácii s iným Milesovým spoluhráčom, basistom Marcusom Millerom, ktorý produkoval aj túto novú platňu. Názov Šťastní ľudia znie pre našinca podozrivo a veru z tohto hlavne akustického džezu nesálajú žiadne útrapy z rozumu ani iné existenciálne starosti. Garrett je ako muzikant za vodou a snaží sa o tom presvedčiť i nás. Počúvanie tohto albumu vám žiadne psychické komplikácie nespôsobí. Druhá vec je, či si budete aj niečo pamätať. Jednoduchšie je ani sa o to nesnažiť a podávať ako prílohu k nápojom a šalátom.
Tower Of Power: Soul With A Capital „S“
Sony Music Entertainment
Je to už tridsať rokov, čo sa album Bump City tejto bielej funkovej kapely stal hitom. Svoj debut vydali Tower Of Power dva roky predtým. Tower Of Power je legenda a jej dychová sekcia hosťovala s desiatkami umelcov, od Santanu po Aerosmith. Starí páni majú určite dosť dychu, ale načo sa po tých rokoch hrnúť do ďalších a ďalších štúdiových nahrávok. Tento výber mapuje nahrávky pre Columbiu a Sony, teda sedemdesiate a deväťdesiate roky. Dôležité veci sa diali hlavne predtým, ako reprezentatívnu výberovku by som to nikomu nepúšťal, ale poteší. Táto kapela totiž strašne šliape.
Béla Fleck & The Flecktones: Live At The Quick
Sony Music Entertainment
Toto je jeden z najlepších muzikantských vtipov: Viete aký je rozdiel medzi predčasnou ejakuláciou a sólom na bendžo? Žiaden, v oboch prípadoch viete, že to prichádza a nemôžete proti tomu nič robiť. Ten, kto vymyslel tento vtip, asi nepoznal Bélu Flecka, ktorý bendžo povýšil na skutočne džezový nástroj. So svojím kvartetom Flecktones zahrá a hrá čokoľvek, hádam priveľmi nezariskujem, keď ho označím za Pata Methenyho bendža. Kto pozná a má rád skvelý živý album Live Art z roku 1991, mal by zbystriť pozornosť: vrúcnosť, radosť a virtuozita sála aj z tejto novej nahrávky. A aby nebola nuda, sú tu aj skvelí hostia. O. i. Paul McCandless z Oregonu na sopránsax, Andy Narell na steel pans.
Telarc Celebrating: 25 Years
Telarc Jazz / Divyd
Sú labely, ktoré určujú štýl. Keď sa povie ECM, predstavíme si intelektuálny komorný európsky džez. Ninja Tune zasa predstavuje (aj) to najprogresívnejšie z fúzie džezu a elektronickej hudby. Telarc je konzervatívne vydavateľstvo. Potrpí si na špičkovú kvalitu nahrávok, ktoré obstoja aj v tých najaudiofilskejších prístrojoch. Ako správni konzervatívci sa vyhýbajú elektrickým nástrojom a ide výlučne o akustický džez. Na tejto kompilácii nájdeme veľké mená: Ray Brown (ktorý nás nedávno navždy opustil), George Shearing, Dave Brubeck, Jim Hall, McCoy Tyner a mnohí ďalší. Kultivované, distingvované, noblesné.
MARIAN JASLOVSKÝ
(Autor je zástupca šéfredaktora internetového magazínu www.inzine.sk)
