Obrazy Jacksona Pollocka, Andyho Warhola, Magritta, Muncha a ďalších. To je len zopár mien, ktorými sa hrdí Múzeum moderného umenia v Teheráne. Málokto však o nich vôbec vie. Tridsať rokov boli ukryté. Teraz vystavila galéria stovku z nich v rámci výstavy Pop Art & Op Art. Osud ostatných je nejasný.
„V jednom filme z podzemia galérie, ktorý sa premietal v Amerike, som videla, že obraz Warhola, na ktorom som bola ja, bol rozrezaný. Sochu Bahmana Moasesa, ktorá sa im nepáčila, zničili,“ povedala Farah Pahlaví, niekdajšia iránska panovníčka, denníku The Guardian. Práve ona stojí za tým, že krajina má takú cennú zbierku.
„Vždy ma zaujímalo umenie,“ povedala o časoch, keď žila po boku šáha Pahlavího, posledného monarchu na iránskom tróne. Začiatkom 70. rokov, keď príjmy z ropy rástli, presvedčila ho, že nastal najlepší čas. Vzniklo múzeum inšpirované modernými stavbami i starovekou architektúrou a svetové aukčné siene získali nového klienta.
Pahlaví sa obklopila domácimi aj zahraničnými kurátormi, peniaze prichádzali priamo z Národnej iránskej ropnej spoločnosti. Zbierka má dnes odhadovanú hodnotu 2,5 miliardy dolárov.
Pri otvorení múzea bolo veľa zahraničných reportérov. „Mnohí si mysleli, že Iránci si takéto diela ani nezaslúžia, bolo to veľmi urážlivé,“ spomína Pahlaví. Pripomína, že dôležitou súčasťou zbierok boli diela iránskych umelcov. „Zbieram ich dodnes, nech som kdekoľvek. Sú stále výnimoční. Ich kreativitu nezastavila ani cenzúra a ohromný tlak v krajine. Veľmi ich obdivujem,“ hovorí.
Panovníčka s manželom v roku 1979 utiekla z Iránu po štátnom prevrate, zbierka bola ukrytá v podzemí. Až v roku 2005 vybojoval šéf galérie povolenie a zopár diel vystavil, no mnohé cenzori označili za nevhodné a protiislamské. Iné, ako Warholova Marilyn či Mick Jagger, prešli.
Pahlaví sa najviac obáva o bezpečnosť obrazov. Dopočula sa, ako bola jedna maľba Pollocka zhabaná na colnici, aj o neslávnej rošáde obrazu Willema de Kooninga Woman III. Múzeum ho vymenilo za ilustrovanú knihu starovekej perzskej poézie. Dôvodom vraj bolo to, že na obraze bolo priveľa nahoty.
Mnohých vrátane Pahlaví to nahnevalo. Minimálne z hľadiska obchodu to bolo veľmi nevýhodné, ona navyše nechce, aby diela z Iránu odchádzali. To pravdepodobne nehrozí. Iróniou totiž je, že podľa miestneho združenia klerikov a duchovných by sa s dielami, ktoré sú protiislamské a pornografické, nemalo vôbec obchodovať.
