SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
FÓRUM

Meniť svet alebo z neho odstrániť seba

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

KNIHA TÝŽDŇA / POSLEDNÝ HRDINA

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

Alexander Kabakov (1943) patrí k tým predstaviteľom ruskej literatúry, ktorých tvorba má predikát spoločensko-kritická. Viac než doma rezonuje v západnej Európe, najmä v Nemecku vyvoláva debaty súvisiace s jej spoločensko-politickým kontextom, pričom sa hovorí o slobode médií, ľudských právach či tendenciách politického vývoja v Rusku.

Posledný hrdina (Kalligram 2012) žije v priesečníku fantastických udalostí a reálneho života, v roku 2096 v Rusku s Peklom túžby a Peklom krutosti, ale i v Moskve 90. rokov minulého storočia. Michail Šornikov, básnik, výtvarník, herec a bohém má povolanie, pri ktorom „sa nezaobíde bez istej citovej hypertrofie“. Jeho život plynie v žúroch, alkoholovom opojení a ľúbostných dobrodružstvách, v ktorých prejavuje nadanie pre lyricko-dramatické gestá a dobrú trénovanosť v „ušľachtilom utrpení“.

Cesta ku dnu

Šornikov uskutočňuje vlastnú fixnú ideu, že „spoločensky skončí na dne“. Tá

sa stáva leitmotívom a predurčenosťou. Veď človek s fantáziou a umeleckými sklonmi, čo sa nevie prispôsobiť, má podľa neho dve možnosti: „Rúcať, snažiť sa meniť svet,“ alebo „rúcať, odstraňovať zo sveta seba.“ Ani preňho nie je svet systémových chýb prijateľný, no namiesto násilia volí samorozvrat, v ktorom „sa dá bez obzretia a bezo zvyšku oddať vášni“.

Jeho cestu na dno predznamená i stretnutie s jednou z alegorických postáv, ktorá ho upozorní na číhajúce nebezpečenstvá a pošle mu na pomoc archanjelov Grušu a Garika. Šornikov s milenkou a priateľmi v kostýmoch zo štyridsiatych rokov a na starých autách vtrhnú do budúceho Ruska s cieľom preniknúť do servera Centra riadenia verejnej mienky a svojou láskou otvárať ľuďom širšie obzory.

Rusko roku 2096 je temné, plné postáv zvláštneho určenia a neurčitého poslania. Sčasti pripomína krajinu, ktorú Sorokin tak hrozivo vizionársky opísal v knihe Deň opozičníka. Štát chráni polícia a vojsko a na okraji žijú „margináli“. Organizujú demonštrácie, veria v revolučné myšlienky, ba sympatizujú s teroristickými akciami. Šornikov namietne, že boj za iný a lepší svet sa vždy skončil „ľudožrútskou tyraniou a kynožením ľudí“ a pokračuje vo svojom „smútku, depresiách, v akejsi psej či národnej skľúčenosti“. Rozhovory so sebou samým však už nie sú plné bolestínskeho sebaofukovania. Keď príde o byt a získa trvalý pobyt medzi bezdomovcami, súc takmer na dne, bráni bezdomovca pred surovo zakročujúcim seržantom.

Namiesto rozhrešenia

Sociálna, antiutopická, smutná groteska, paródia, fikcia s apokalyptickými výjavmi. A s filozofickými reflexiami, ktorých základnými uzlami sú spoločný ľudský hriech, trest za viny, ktorým sme sa dopustili voči iným, nemožnosť byť šťastným a zároveň ubližovať, marginálnosť umenia... To všetko v centre a na pozadí spoločnosti so znakmi socialistického realizmu v podmienkach mafiánskeho kapitalizmu s prvkami fantasy.

Namiesto rozhrešenia sa ponúka poučenie. V susedstve Grišovho konštatovania, že „svet je slzavé údolie a prichádzame naň pre útrapy a nešťastia,“ by mohlo znieť takto: Kým sme nažive (a nech už je, ako chce, čo viac si možno želať?), všetko je v našich rukách, akokoľvek to tak nevyzerá. Akokoľvek nás o opaku presviedča i sám Kabakov, polemicky korešpondujúci a telefonujúci s hlavnou postavou, keďže dôverne pozná ono vzrušenie z tvorivého procesu.

Vie byť v nelineárne napredujúcom texte i zachovať si od neho odstup. Je námetovo a formálne originálny a čitateľom to vonkoncom neuľahčuje, text totiž rozvíja ako rafinovanú literárnu hru, svojvoľne a suverénne kombinujúc žánre a štýly. Najmä v úvode príbeh zaťažuje istou rozbiehavosťou a zbiehavosťou, pričom k témam a motívom sa vracia vo variovaných refrénoch. Zaiste, jeho próza má mnoho ráz bulgakovovskú či aksionovovskú mystiku, v záverečných veršoch Šornikova, telefonujúceho so svojou milou, však vzdialene počuť i ozvenu nádherných Jeseninových chuligánskych piesní.

Nielen čitateľ, aj prekladateľ to má s Kabakovom ťažké. Ján Štrasser však svoju úlohu zvládol. Rušia len krkolomné vety či spojenia, ktoré redakcia neustriehla: „Čo strašného mi toto leto veští zbližovanie?“, „Samé sú hlúposti“, „zúfala páľa“. Menším kameňom úrazu sa javia slová a slovné spojenia cudzieho, hoci blízkeho pôvodu: „buzna“, „mať pečeň nadranc“. Paradoxne, ono české „někoho sundat“ znie v jeho preklade umelo: „začne ich dávať dolu“...

ico

Alexander Kabakov

*narodil sa 22. októbra 1943 v Novosibirsku

*absolvoval univerzitu v Dnepropetrovsku a po skončení vojenskej služby pracoval ako inžinier v oblasti raketového výskumu

*od 70. rokov sa začal venovať žurnalistike, bol reportérom i šéfredaktorom viacerých časopisov

*v roku 1988 napísal novelu Emigrant, ktorá vyšla vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Španielsku, vo všetkých škandinávskych krajinách, v USA, Japonsku a Číne

*ďalej vydal knihy Kompilátor, Podvodník, Utečenec, Neskorý hosť, Všetko opravíme, Denník nezvestného, Moskovské poviedky a iné

*viacero jeho diel bolo sfilmovaných

*získal mnoho literárnych cien, okrem iných v roku The Big Book Prize 2006 za knihu Všetko opravíme

*podobne ako iní úspešní ruskí spisovatelia (Jerofejev, Aksionov, Vojnovič) inklinuje k antiutopickej groteske so silným sociálnym akcentom

*v Poslednom hrdinovi, podobne ako v iných svojich dielach používa postup, ktorý istý kritik nazval „injekciou prózy spovede do trilera“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 324
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 16 390
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 135
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 596
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 883
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 894
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 656
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 517
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 440
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 226
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Krízový štáb rokuje o lockdowne, podľa Naďa výrazne stúpa úmrtnosť (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 35 330. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 115 obetí.

Minister obrany Jaroslav Naď.

Zasadá krízový štáb: Nemocnice sú potemkinove dediny, vravia lekári zo zasadnutia

Politici rokovanie odmietajú komentovať, kým sa neskončí.

Tlačová konferencia po mimoriadnom zasadnutí vlády.
Cynická obluda

Deľba práce v Slovane

A zatiaľ čo hráči vypadli odvšadiaľ odkiaľ sa dalo, fanúšikovia organizovali demonštráciu s výtržnosťami.

Dnes píše Matúš Ritomský

Tak vzniká toxická pena dní

Vnímať Igora Matoviča s rezervou, tak vyzerá návod na zachovanie duševnej rovnováhy.

Publicista Matúš Ritomský.