FÓRUM

Meniť svet alebo z neho odstrániť seba

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

KNIHA TÝŽDŇA / POSLEDNÝ HRDINA

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

Alexander Kabakov (1943) patrí k tým predstaviteľom ruskej literatúry, ktorých tvorba má predikát spoločensko-kritická. Viac než doma rezonuje v západnej Európe, najmä v Nemecku vyvoláva debaty súvisiace s jej spoločensko-politickým kontextom, pričom sa hovorí o slobode médií, ľudských právach či tendenciách politického vývoja v Rusku.

Posledný hrdina (Kalligram 2012) žije v priesečníku fantastických udalostí a reálneho života, v roku 2096 v Rusku s Peklom túžby a Peklom krutosti, ale i v Moskve 90. rokov minulého storočia. Michail Šornikov, básnik, výtvarník, herec a bohém má povolanie, pri ktorom „sa nezaobíde bez istej citovej hypertrofie“. Jeho život plynie v žúroch, alkoholovom opojení a ľúbostných dobrodružstvách, v ktorých prejavuje nadanie pre lyricko-dramatické gestá a dobrú trénovanosť v „ušľachtilom utrpení“.

Cesta ku dnu

Šornikov uskutočňuje vlastnú fixnú ideu, že „spoločensky skončí na dne“. Tá

sa stáva leitmotívom a predurčenosťou. Veď človek s fantáziou a umeleckými sklonmi, čo sa nevie prispôsobiť, má podľa neho dve možnosti: „Rúcať, snažiť sa meniť svet,“ alebo „rúcať, odstraňovať zo sveta seba.“ Ani preňho nie je svet systémových chýb prijateľný, no namiesto násilia volí samorozvrat, v ktorom „sa dá bez obzretia a bezo zvyšku oddať vášni“.

Jeho cestu na dno predznamená i stretnutie s jednou z alegorických postáv, ktorá ho upozorní na číhajúce nebezpečenstvá a pošle mu na pomoc archanjelov Grušu a Garika. Šornikov s milenkou a priateľmi v kostýmoch zo štyridsiatych rokov a na starých autách vtrhnú do budúceho Ruska s cieľom preniknúť do servera Centra riadenia verejnej mienky a svojou láskou otvárať ľuďom širšie obzory.

Rusko roku 2096 je temné, plné postáv zvláštneho určenia a neurčitého poslania. Sčasti pripomína krajinu, ktorú Sorokin tak hrozivo vizionársky opísal v knihe Deň opozičníka. Štát chráni polícia a vojsko a na okraji žijú „margináli“. Organizujú demonštrácie, veria v revolučné myšlienky, ba sympatizujú s teroristickými akciami. Šornikov namietne, že boj za iný a lepší svet sa vždy skončil „ľudožrútskou tyraniou a kynožením ľudí“ a pokračuje vo svojom „smútku, depresiách, v akejsi psej či národnej skľúčenosti“. Rozhovory so sebou samým však už nie sú plné bolestínskeho sebaofukovania. Keď príde o byt a získa trvalý pobyt medzi bezdomovcami, súc takmer na dne, bráni bezdomovca pred surovo zakročujúcim seržantom.

Namiesto rozhrešenia

Sociálna, antiutopická, smutná groteska, paródia, fikcia s apokalyptickými výjavmi. A s filozofickými reflexiami, ktorých základnými uzlami sú spoločný ľudský hriech, trest za viny, ktorým sme sa dopustili voči iným, nemožnosť byť šťastným a zároveň ubližovať, marginálnosť umenia... To všetko v centre a na pozadí spoločnosti so znakmi socialistického realizmu v podmienkach mafiánskeho kapitalizmu s prvkami fantasy.

Namiesto rozhrešenia sa ponúka poučenie. V susedstve Grišovho konštatovania, že „svet je slzavé údolie a prichádzame naň pre útrapy a nešťastia,“ by mohlo znieť takto: Kým sme nažive (a nech už je, ako chce, čo viac si možno želať?), všetko je v našich rukách, akokoľvek to tak nevyzerá. Akokoľvek nás o opaku presviedča i sám Kabakov, polemicky korešpondujúci a telefonujúci s hlavnou postavou, keďže dôverne pozná ono vzrušenie z tvorivého procesu.

Vie byť v nelineárne napredujúcom texte i zachovať si od neho odstup. Je námetovo a formálne originálny a čitateľom to vonkoncom neuľahčuje, text totiž rozvíja ako rafinovanú literárnu hru, svojvoľne a suverénne kombinujúc žánre a štýly. Najmä v úvode príbeh zaťažuje istou rozbiehavosťou a zbiehavosťou, pričom k témam a motívom sa vracia vo variovaných refrénoch. Zaiste, jeho próza má mnoho ráz bulgakovovskú či aksionovovskú mystiku, v záverečných veršoch Šornikova, telefonujúceho so svojou milou, však vzdialene počuť i ozvenu nádherných Jeseninových chuligánskych piesní.

Nielen čitateľ, aj prekladateľ to má s Kabakovom ťažké. Ján Štrasser však svoju úlohu zvládol. Rušia len krkolomné vety či spojenia, ktoré redakcia neustriehla: „Čo strašného mi toto leto veští zbližovanie?“, „Samé sú hlúposti“, „zúfala páľa“. Menším kameňom úrazu sa javia slová a slovné spojenia cudzieho, hoci blízkeho pôvodu: „buzna“, „mať pečeň nadranc“. Paradoxne, ono české „někoho sundat“ znie v jeho preklade umelo: „začne ich dávať dolu“...

ico

Alexander Kabakov

*narodil sa 22. októbra 1943 v Novosibirsku

*absolvoval univerzitu v Dnepropetrovsku a po skončení vojenskej služby pracoval ako inžinier v oblasti raketového výskumu

*od 70. rokov sa začal venovať žurnalistike, bol reportérom i šéfredaktorom viacerých časopisov

*v roku 1988 napísal novelu Emigrant, ktorá vyšla vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Španielsku, vo všetkých škandinávskych krajinách, v USA, Japonsku a Číne

*ďalej vydal knihy Kompilátor, Podvodník, Utečenec, Neskorý hosť, Všetko opravíme, Denník nezvestného, Moskovské poviedky a iné

*viacero jeho diel bolo sfilmovaných

*získal mnoho literárnych cien, okrem iných v roku The Big Book Prize 2006 za knihu Všetko opravíme

*podobne ako iní úspešní ruskí spisovatelia (Jerofejev, Aksionov, Vojnovič) inklinuje k antiutopickej groteske so silným sociálnym akcentom

*v Poslednom hrdinovi, podobne ako v iných svojich dielach používa postup, ktorý istý kritik nazval „injekciou prózy spovede do trilera“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  2. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  4. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  6. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  9. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  10. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  1. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  2. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  3. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  4. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  5. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  6. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  8. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  9. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  10. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 12 314
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 685
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 3 799
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 708
  5. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 3 513
  6. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 437
  7. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 203
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 056
  9. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 2 985
  10. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu? 2 013

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Horiaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

DOMOV

Fico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

KOMENTÁRE

Sprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.

Neprehliadnite tiež

O Princov archív sa vedú spory. Ktovie, či ho budeme počuť

Z tisícok nezverejnených nahrávok vznikol korporátny chaos.

PÍŠE NATAŠA HOLINOVÁ

Nie je pravda, že kto mlčí, si koleduje

Ad: Po filme Špina zostáva pocit propagandy. (Takto sa recenzia nerobí)

ROZHOVOR

Žiadny z nich to neľutuje. Bývalí riaditelia televízie sa vyspovedali

Boli medzi nimi básnik aj bubeník. Dostali slovo vo filme Boli pri tom.

RECENZIA

Dnes je už aj smrť zábava. Ulrich Seidl nakrútil film o lovcoch žiráf v Afrike

O zabíjaní zveri rozprávajú so zanietením náboženských fanatikov.