FÓRUM

Meniť svet alebo z neho odstrániť seba

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

KNIHA TÝŽDŇA / POSLEDNÝ HRDINA

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

Alexander Kabakov (1943) patrí k tým predstaviteľom ruskej literatúry, ktorých tvorba má predikát spoločensko-kritická. Viac než doma rezonuje v západnej Európe, najmä v Nemecku vyvoláva debaty súvisiace s jej spoločensko-politickým kontextom, pričom sa hovorí o slobode médií, ľudských právach či tendenciách politického vývoja v Rusku.

Posledný hrdina (Kalligram 2012) žije v priesečníku fantastických udalostí a reálneho života, v roku 2096 v Rusku s Peklom túžby a Peklom krutosti, ale i v Moskve 90. rokov minulého storočia. Michail Šornikov, básnik, výtvarník, herec a bohém má povolanie, pri ktorom „sa nezaobíde bez istej citovej hypertrofie“. Jeho život plynie v žúroch, alkoholovom opojení a ľúbostných dobrodružstvách, v ktorých prejavuje nadanie pre lyricko-dramatické gestá a dobrú trénovanosť v „ušľachtilom utrpení“.

Cesta ku dnu

Šornikov uskutočňuje vlastnú fixnú ideu, že „spoločensky skončí na dne“. Tá

sa stáva leitmotívom a predurčenosťou. Veď človek s fantáziou a umeleckými sklonmi, čo sa nevie prispôsobiť, má podľa neho dve možnosti: „Rúcať, snažiť sa meniť svet,“ alebo „rúcať, odstraňovať zo sveta seba.“ Ani preňho nie je svet systémových chýb prijateľný, no namiesto násilia volí samorozvrat, v ktorom „sa dá bez obzretia a bezo zvyšku oddať vášni“.

Jeho cestu na dno predznamená i stretnutie s jednou z alegorických postáv, ktorá ho upozorní na číhajúce nebezpečenstvá a pošle mu na pomoc archanjelov Grušu a Garika. Šornikov s milenkou a priateľmi v kostýmoch zo štyridsiatych rokov a na starých autách vtrhnú do budúceho Ruska s cieľom preniknúť do servera Centra riadenia verejnej mienky a svojou láskou otvárať ľuďom širšie obzory.

Rusko roku 2096 je temné, plné postáv zvláštneho určenia a neurčitého poslania. Sčasti pripomína krajinu, ktorú Sorokin tak hrozivo vizionársky opísal v knihe Deň opozičníka. Štát chráni polícia a vojsko a na okraji žijú „margináli“. Organizujú demonštrácie, veria v revolučné myšlienky, ba sympatizujú s teroristickými akciami. Šornikov namietne, že boj za iný a lepší svet sa vždy skončil „ľudožrútskou tyraniou a kynožením ľudí“ a pokračuje vo svojom „smútku, depresiách, v akejsi psej či národnej skľúčenosti“. Rozhovory so sebou samým však už nie sú plné bolestínskeho sebaofukovania. Keď príde o byt a získa trvalý pobyt medzi bezdomovcami, súc takmer na dne, bráni bezdomovca pred surovo zakročujúcim seržantom.

Namiesto rozhrešenia

Sociálna, antiutopická, smutná groteska, paródia, fikcia s apokalyptickými výjavmi. A s filozofickými reflexiami, ktorých základnými uzlami sú spoločný ľudský hriech, trest za viny, ktorým sme sa dopustili voči iným, nemožnosť byť šťastným a zároveň ubližovať, marginálnosť umenia... To všetko v centre a na pozadí spoločnosti so znakmi socialistického realizmu v podmienkach mafiánskeho kapitalizmu s prvkami fantasy.

Namiesto rozhrešenia sa ponúka poučenie. V susedstve Grišovho konštatovania, že „svet je slzavé údolie a prichádzame naň pre útrapy a nešťastia,“ by mohlo znieť takto: Kým sme nažive (a nech už je, ako chce, čo viac si možno želať?), všetko je v našich rukách, akokoľvek to tak nevyzerá. Akokoľvek nás o opaku presviedča i sám Kabakov, polemicky korešpondujúci a telefonujúci s hlavnou postavou, keďže dôverne pozná ono vzrušenie z tvorivého procesu.

Vie byť v nelineárne napredujúcom texte i zachovať si od neho odstup. Je námetovo a formálne originálny a čitateľom to vonkoncom neuľahčuje, text totiž rozvíja ako rafinovanú literárnu hru, svojvoľne a suverénne kombinujúc žánre a štýly. Najmä v úvode príbeh zaťažuje istou rozbiehavosťou a zbiehavosťou, pričom k témam a motívom sa vracia vo variovaných refrénoch. Zaiste, jeho próza má mnoho ráz bulgakovovskú či aksionovovskú mystiku, v záverečných veršoch Šornikova, telefonujúceho so svojou milou, však vzdialene počuť i ozvenu nádherných Jeseninových chuligánskych piesní.

Nielen čitateľ, aj prekladateľ to má s Kabakovom ťažké. Ján Štrasser však svoju úlohu zvládol. Rušia len krkolomné vety či spojenia, ktoré redakcia neustriehla: „Čo strašného mi toto leto veští zbližovanie?“, „Samé sú hlúposti“, „zúfala páľa“. Menším kameňom úrazu sa javia slová a slovné spojenia cudzieho, hoci blízkeho pôvodu: „buzna“, „mať pečeň nadranc“. Paradoxne, ono české „někoho sundat“ znie v jeho preklade umelo: „začne ich dávať dolu“...

ico

Alexander Kabakov

*narodil sa 22. októbra 1943 v Novosibirsku

*absolvoval univerzitu v Dnepropetrovsku a po skončení vojenskej služby pracoval ako inžinier v oblasti raketového výskumu

*od 70. rokov sa začal venovať žurnalistike, bol reportérom i šéfredaktorom viacerých časopisov

*v roku 1988 napísal novelu Emigrant, ktorá vyšla vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Španielsku, vo všetkých škandinávskych krajinách, v USA, Japonsku a Číne

*ďalej vydal knihy Kompilátor, Podvodník, Utečenec, Neskorý hosť, Všetko opravíme, Denník nezvestného, Moskovské poviedky a iné

*viacero jeho diel bolo sfilmovaných

*získal mnoho literárnych cien, okrem iných v roku The Big Book Prize 2006 za knihu Všetko opravíme

*podobne ako iní úspešní ruskí spisovatelia (Jerofejev, Aksionov, Vojnovič) inklinuje k antiutopickej groteske so silným sociálnym akcentom

*v Poslednom hrdinovi, podobne ako v iných svojich dielach používa postup, ktorý istý kritik nazval „injekciou prózy spovede do trilera“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé
  3. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 177
  2. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 14 521
  3. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 172
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 956
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 7 645
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 7 511
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 565
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 4 157
  9. Kreditná karta – áno alebo nie 3 962
  10. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 3 496