FÓRUM

Meniť svet alebo z neho odstrániť seba

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

KNIHA TÝŽDŇA / POSLEDNÝ HRDINA

Posledný hrdina Alexandra Kabakova si nevybral rozvrat neprijateľného sveta, ale samorozvrat prijateľný oddaním sa vášni

Alexander Kabakov (1943) patrí k tým predstaviteľom ruskej literatúry, ktorých tvorba má predikát spoločensko-kritická. Viac než doma rezonuje v západnej Európe, najmä v Nemecku vyvoláva debaty súvisiace s jej spoločensko-politickým kontextom, pričom sa hovorí o slobode médií, ľudských právach či tendenciách politického vývoja v Rusku.

Posledný hrdina (Kalligram 2012) žije v priesečníku fantastických udalostí a reálneho života, v roku 2096 v Rusku s Peklom túžby a Peklom krutosti, ale i v Moskve 90. rokov minulého storočia. Michail Šornikov, básnik, výtvarník, herec a bohém má povolanie, pri ktorom „sa nezaobíde bez istej citovej hypertrofie“. Jeho život plynie v žúroch, alkoholovom opojení a ľúbostných dobrodružstvách, v ktorých prejavuje nadanie pre lyricko-dramatické gestá a dobrú trénovanosť v „ušľachtilom utrpení“.

Cesta ku dnu

Šornikov uskutočňuje vlastnú fixnú ideu, že „spoločensky skončí na dne“. Tá

sa stáva leitmotívom a predurčenosťou. Veď človek s fantáziou a umeleckými sklonmi, čo sa nevie prispôsobiť, má podľa neho dve možnosti: „Rúcať, snažiť sa meniť svet,“ alebo „rúcať, odstraňovať zo sveta seba.“ Ani preňho nie je svet systémových chýb prijateľný, no namiesto násilia volí samorozvrat, v ktorom „sa dá bez obzretia a bezo zvyšku oddať vášni“.

Jeho cestu na dno predznamená i stretnutie s jednou z alegorických postáv, ktorá ho upozorní na číhajúce nebezpečenstvá a pošle mu na pomoc archanjelov Grušu a Garika. Šornikov s milenkou a priateľmi v kostýmoch zo štyridsiatych rokov a na starých autách vtrhnú do budúceho Ruska s cieľom preniknúť do servera Centra riadenia verejnej mienky a svojou láskou otvárať ľuďom širšie obzory.

Rusko roku 2096 je temné, plné postáv zvláštneho určenia a neurčitého poslania. Sčasti pripomína krajinu, ktorú Sorokin tak hrozivo vizionársky opísal v knihe Deň opozičníka. Štát chráni polícia a vojsko a na okraji žijú „margináli“. Organizujú demonštrácie, veria v revolučné myšlienky, ba sympatizujú s teroristickými akciami. Šornikov namietne, že boj za iný a lepší svet sa vždy skončil „ľudožrútskou tyraniou a kynožením ľudí“ a pokračuje vo svojom „smútku, depresiách, v akejsi psej či národnej skľúčenosti“. Rozhovory so sebou samým však už nie sú plné bolestínskeho sebaofukovania. Keď príde o byt a získa trvalý pobyt medzi bezdomovcami, súc takmer na dne, bráni bezdomovca pred surovo zakročujúcim seržantom.

Namiesto rozhrešenia

Sociálna, antiutopická, smutná groteska, paródia, fikcia s apokalyptickými výjavmi. A s filozofickými reflexiami, ktorých základnými uzlami sú spoločný ľudský hriech, trest za viny, ktorým sme sa dopustili voči iným, nemožnosť byť šťastným a zároveň ubližovať, marginálnosť umenia... To všetko v centre a na pozadí spoločnosti so znakmi socialistického realizmu v podmienkach mafiánskeho kapitalizmu s prvkami fantasy.

Namiesto rozhrešenia sa ponúka poučenie. V susedstve Grišovho konštatovania, že „svet je slzavé údolie a prichádzame naň pre útrapy a nešťastia,“ by mohlo znieť takto: Kým sme nažive (a nech už je, ako chce, čo viac si možno želať?), všetko je v našich rukách, akokoľvek to tak nevyzerá. Akokoľvek nás o opaku presviedča i sám Kabakov, polemicky korešpondujúci a telefonujúci s hlavnou postavou, keďže dôverne pozná ono vzrušenie z tvorivého procesu.

Vie byť v nelineárne napredujúcom texte i zachovať si od neho odstup. Je námetovo a formálne originálny a čitateľom to vonkoncom neuľahčuje, text totiž rozvíja ako rafinovanú literárnu hru, svojvoľne a suverénne kombinujúc žánre a štýly. Najmä v úvode príbeh zaťažuje istou rozbiehavosťou a zbiehavosťou, pričom k témam a motívom sa vracia vo variovaných refrénoch. Zaiste, jeho próza má mnoho ráz bulgakovovskú či aksionovovskú mystiku, v záverečných veršoch Šornikova, telefonujúceho so svojou milou, však vzdialene počuť i ozvenu nádherných Jeseninových chuligánskych piesní.

Nielen čitateľ, aj prekladateľ to má s Kabakovom ťažké. Ján Štrasser však svoju úlohu zvládol. Rušia len krkolomné vety či spojenia, ktoré redakcia neustriehla: „Čo strašného mi toto leto veští zbližovanie?“, „Samé sú hlúposti“, „zúfala páľa“. Menším kameňom úrazu sa javia slová a slovné spojenia cudzieho, hoci blízkeho pôvodu: „buzna“, „mať pečeň nadranc“. Paradoxne, ono české „někoho sundat“ znie v jeho preklade umelo: „začne ich dávať dolu“...

ico

Alexander Kabakov

*narodil sa 22. októbra 1943 v Novosibirsku

*absolvoval univerzitu v Dnepropetrovsku a po skončení vojenskej služby pracoval ako inžinier v oblasti raketového výskumu

*od 70. rokov sa začal venovať žurnalistike, bol reportérom i šéfredaktorom viacerých časopisov

*v roku 1988 napísal novelu Emigrant, ktorá vyšla vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Španielsku, vo všetkých škandinávskych krajinách, v USA, Japonsku a Číne

*ďalej vydal knihy Kompilátor, Podvodník, Utečenec, Neskorý hosť, Všetko opravíme, Denník nezvestného, Moskovské poviedky a iné

*viacero jeho diel bolo sfilmovaných

*získal mnoho literárnych cien, okrem iných v roku The Big Book Prize 2006 za knihu Všetko opravíme

*podobne ako iní úspešní ruskí spisovatelia (Jerofejev, Aksionov, Vojnovič) inklinuje k antiutopickej groteske so silným sociálnym akcentom

*v Poslednom hrdinovi, podobne ako v iných svojich dielach používa postup, ktorý istý kritik nazval „injekciou prózy spovede do trilera“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  3. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  4. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  5. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  6. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  7. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  8. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  9. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  10. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  1. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  2. Posledných 30 r. cena fotovoltických panelov klesla 100 násobne
  3. Trendy udržateľnej architektúry
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  5. Ako dobre bývať v centre Bratislavy?
  6. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  7. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  8. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  9. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  10. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 13 038
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 478
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 557
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 2 130
  5. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja 1 320
  6. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV 1 294
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 184
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 999
  9. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 642
  10. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 590

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska, obvinili ho z objednávky vraždy

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu spoločníčky z TV Markíza Sylvie Volzovej.

DOMOV

Chceli ju dať zabiť: Polícia mi oznámila, že za mňa vypísali 20 miliónov korún

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska.

EKONOMIKA

Stopnú vydávanie e-podpisov, vypnú elektronické služby

Pozastavili vydávanie podpisových certifikátov.

TV

Obesíme ťa: Kto a prečo chce obesiť Michala Havrana

Šéfredaktorka sa rozpráva s M. Havranom o knihe, ktorá vyjde v utorok.

Neprehliadnite tiež

Je tento film katastrofický, alebo katastrofálny? V kinách je Geostorm

Na testovacích projekciách film s Gerardom Buttlerom pohorel.

Linkin Park zahrajú koncert pre zosnulého Chestera

Kapela sa snaží zmieriť s nečakanou smrťou svojho lídra. Kapela ho bude vysielať naživo.

Michael Jackson nebol normálny. Ale bol to génius, hovorí jeho spolupracovník

Džezový hudobník Marcus Miller sa snaží upozorniť hudbou na rasizmus.

Džezáky otvorili deti v krojoch a obrazy hôr. Nechýbali ľudovky a rap

Vybrali sme to najzaujímavejšie z prvých dvoch dní festivalu.