Marvin Hamlisch bol zázračným dieťaťom, ale aj tak ho jeho otec cepoval a utvrdzoval ho v tom, že nie je dosť dobrý. Malého Marvina, ktorý sa už ako sedemročný stal študentom prestížnej Juilliard School of Music, to zrejme netešilo.
Kombinácia jeho talentu a otcovej výchovy sa však vyplatila. Stačilo by, keby Hamlisch napísal len hudbu pre slávny film Takí sme boli, aby sa stal pojmom.
On bol však tvorivý a usilovný a prišlo ešte veľa podobných momentov. Na Nový rok mal dirigovať výročný koncert Newyorských filharmonikov a pracoval na niekoľkých ďalších projektoch.
Zvládal komédiu i drámu
Hudbou bol posadnutý od detstva, už ako päťročný vedel bezchybne a okamžite na klavíri prehrávať melódie z rádia. „Už ako dieťa som počul tóny, ktoré iní nepočuli," hovoril.
Talent zrejme zdedil po otcovi, pôvodom viedenskom hráčovi na akordeón. Otec mu tiež poskytol aj hudobnú výchovu. Hamlisch miloval klasickú hudbu aj klasické muzikály. Vyrastal s My Fair Lady či West Side Story.
„Možno som staromódny, ale vždy ma dojímali broadwayské muzikály, hlavne ich konce. Záver West Side Story, keď sa publikum rozplače, alebo pár posledných zborov v My Fair Lady. Jednoducho nádhera," vyznal sa k svojim láskam v rozhovore pre AP.
Svoju kariéru začal v muzikáli Funny Girl ako korepetítor. Hviezdou predstavenia vtedy bola Barbra Streisandová. Tá naspievala aj titulnú skladbu filmu Takí sme boli, pre tú dirigoval viacero jej turné. Spájala ich virtuozita, veľké emócie a profesionalita.
Hamlisch bol podľa hudobných kritikov jedných z mála skladateľov, ktorí vedeli napísať rovnako dobrú hudbu pre Allenove komédie i pre také silné drámy ako boli Sofiina voľba či Obyčajní ľudia.
A ešte kraľoval aj muzikálom (napísal hudbu k megaúspešnému Chorus Line a bol v kolektíve autorov, ktorí zaň dostali Pulitzerovu cenu) a napísal niekoľko dobrých popových skladieb. A napokon stihol aj symfóniu, ktorej nenapísanie mu vyčítal jeho vždy kritický otec.
Hudobní kritici o ňom neraz hovorili ako o renesančnom type hudobníka. Ovládal mnoho štýlov, ale vôbec tým netrpela kvalita, lebo vo všetkom, čo robil, bol výnimočný.
Hnal ho tvrdý otec
Skomponoval hudbu k 40 filmov, z ktorých mnohé sú nielen americkou klasikou. Smrť ho zastihla pri práci na najnovšom filme Stevena Soderbergha. Ešte pred dvomi týždňami účinkoval na veľkom koncerte, kde žartoval o velikánoch americkej hudby a strihol dve klavírne čísla. Jeho kolegovia o ňom hovorili s obdivom ako o človeku, akých je v brandži málo.
Hamlisch sa stal klasikom už za svojho života. Bol veľkým podporovateľom talentov, účinkoval v kanadskej talentovej šou, ktorá sa sústreďovala na výnimočných hudobníkov a tanečníkov.
Hoci on sám vychádzal z tradičných koreňov, orientoval sa aj v nových hudobných štýloch a počúval takmer všetko. Nekritizoval. Počúval a snažil sa povzbudiť. Lebo mladosť strávil s otcom, ktorému nebolo nič dobré. „V tvojom veku už Gershwinnapísal koncert. Napísal si ty koncert, Marvin?" opisoval vo svojej autobiografii Taký som bol Hamlisch.
V Hamlischovom živote boli osudovými dve ženy. Jeho dlhoročná priateľka Carole Bayerová, ktorá je vynikajúcou textárkou, a jeho manželka, televízna moderátorka Terre Blairová. S tou Hamlisch žil 25 rokov až do svojej smrti.
Správa o jeho náhlom skone šokovala Hollywood aj Broadway. Jeho agent vyhlásil, že skladateľ, dirigent a klavirista skolaboval a krátko nato zomrel vo veku 68 rokov. Viacerí umelci sa vyjadrili, že vždy aktívny a zaneprázdnený Hamlisch bol jediný svojho druhu.
