Každý sa ma pýta na Imre báčiho

Maďari i Slováci by mali akceptovať aj druhý pohľad, hovorí autor románu Hraničný prípad Péter Hunčík

Péter Hunčík (1951) je lekár psychiater. V decembri 1989 založil a stal sa šéfredaktorom prvého nezávislého maďarského časopisu NAP, bol poradcom Václava Havla. Od roku 2002 prednáša na Carleton University v Ottawe. Za svoju prvú beletristickú knihu Hatá(Zdroj: ANASOFT LITERA)

Príbeh románu Hraničný prípad je síce rámcovaný rokmi 1956 až 1968, no PÉTER HUNČÍK tvrdí, že cez osudy jeho rodičov a starých rodičov sa tam premieta celé storočie.

Asi každého, kto čítal váš román, zaujala postava uja Imreho. Kto to je?
„Je zvláštne, že pri písaní som mu nevenoval až takú pozornosť, ale každý sa ma naňho pýta. Bez toho, aby som to robil zámerne, opisoval som pravdepodobne to, ako si predstavujem postavu ’européra’, čo je staromódny pojem pre džentlmena. Imre báči je taký renesančný typ človeka, ktorý v tom dvadsiatom storočí držal zástavu morálky, fair play a ktorý vedel, že Európu treba zoči-voči tragédii toho storočia zachrániť.“

Mala táto postava konkrétny vzor?
„Samozrejme, mal som na mysli jedného konkrétneho človeka, jedného starého pána zo Šiah, ktorý ma učil angličtinu. Ako šesť-sedemročný som ho obdivoval a pravdepodobne už vtedy som vytvoril ten obraz, ktorý sa objavuje v knihe.“

Nakoľko je vaša kniha založená na skutočnosti?
„Viacerí mi vyčítali, že jednotlivé epizódy sa v románe opakujú, ale šlo o to, že jedna a tá istá epizóda sa dá prežiť a neskôr premyslieť viacerými spôsobmi. Koľkokrát sa mi v živote zdalo, že mám svätú pravdu? Ale o mesiac, o rok, o päť sa ocitnem v tej istej situácii, len s inými spoluhráčmi, a naraz na základe ich argumentácie alebo miernej zmeny podmienok vyjde na povrch celkom iná pravda. Chcel som ukázať, že to patrí k našej európskej charakteristike. Traduje sa, že Kissinger povedal, že mu v Európe chýba jedno spoločné telefónne číslo. Či to povedal, alebo nie, dôležité je, že k našej charakteristike patrí aj to, že nemáme to jedno telefónne číslo, jednu pravdu, jeden jediný slogan.“

Ale musíme spolu žiť.
„Samozrejme. Aj v Karpatskej kotline, čo je pojem, ktorý sa Slovákom nepáči, pretože to považujú za urážlivé, Maďari spomínajú, že to bolo naše. Obe strany by mali akceptovať aj druhý pohľad. V knihe je to práve postava Imre báčiho, ktorý akceptuje oba pohľady. Popri tom však musí mať nad sebou morálny zákon, ktorým sa riadi.“

V knihe sa o strednej Európe objavujú vety ako „Naši spojenci padli do jednej kategórie s Maďarmi a táto spoločnosť sa začala krížom-krážom nenávidieť navzájom miesto toho, aby nenávidela Nemcov.“ Pretrváva to?
„Keď ako psychiater robím tréningy sebapoznania, pýtam sa ľudí na motiváciu: Prečo to robíš, čo ťa k tomu vedie... Po rokoch som prišiel na to, že popri vedomých motiváciách je veľmi dôležitým a niekedy aj dôležitejším prvkom strach. Robíme niečo, aby sme sa nedostali do nepríjemnej, zlej situácie, pretože sa bojíme. Často je to rafinovaný strach a človek, ale ani národ o ňom nemusí vedieť. To sú slogany, klišé, porekadlá, ktoré platia stovky rokov. Keď v našom zornom poli uvidíme niečo negatívne, pomenujeme to absolútne suverénne. Samotná motivácia teda nie je len pozitívna, často je to otázka strachu – chceme prežiť. Lenže potom je tu klasická otázka, v čom sa teda líšime od zvierat? Budeme sa riadiť výlučne týmito strachmi alebo ich rozpoznáme a pomenujeme? Ale medzi strachom a pozitívnou motiváciou by mala byť minimálne rovnováha.“

Ako sa do knihy premietla vaša profesia psychiatra?
„Nedá sa to, samozrejme, anulovať. Ale chcel som, aby sa to v knihe neobjavilo v drastickej podobe, aby nebolo cítiť, že túto kapitolu píše psychiater, ktorý to z vyvýšenej pozície akéhosi sudcu sleduje a rozhoduje, čo je normálne a čo nie. Samozrejme, niekedy som sa tomu nevedel vyhnúť – napríklad pri opise päťdesiatych rokov. Ale napríklad Dano Hevier mi povedal, že, chvalabohu, necíti z knihy psychiatra a v prvom rade je to klasický román.“

A ako sa tam premietol váš život?
„Príbeh je síce rámcovaný rokmi 1956 – 1968, ale cez osudy svojich rodičov a starých rodičov sa tam premieta celé storočie. Je to moje dvadsiate storočie. Niečo som nosil v hlave možno päťdesiat rokov. V päťdesiatom šiestom, pri maďarskej revolúcii, som si uvedomil, že som Maďar. V šesťdesiatom ôsmom som si zase uvedomil, že som nielen Maďar, ale aj Čechoslovák. Chcel som, aby tam tieto dva body boli hmatateľné. To, ako sme sa my maďarskí chlapci zachovali v šesťdesiatom ôsmom, neanuluje to, ako sme sa dvanásť rokov predtým správali ako Maďari voči Československu, ktoré chcelo ísť do Maďarska. Vylial som tam všetko, čo môže byť aj na škodu, pretože je toho veľa.“

Na škodu?
„To je chyba začiatočníka, že chce do prvej knihy naložiť všetko a potom asi má pocit, aký mám ja dodnes, že je absolútne prázdny. Teraz chcú z knihy urobiť divadelnú hru. Povedali mi, že z jednotlivých kapitol by sa dal rozvinúť povedzme ďalší román. Rozmýšľam teda nad tým, či sa pod nejakou vrstvou, ktorú som napísal, skrýva ešte ďalšia.“

Oplatí sa vám ešte hľadať?
„Teraz už áno. Teraz ide už len o to, či ešte raz v živote budem mať také podmienky, aké som mal pri písaní Hraničného prípadu. Byť 6000 kilometrov od domova a mať takú vzdialenosť aj v čase.“

ico

Fórum kritikov

Hunčík dokazuje, že literatúra môže byť aj laboratóriom. Jeho kniha líči z pohľadu malých chlapcov osudy jediného miesta a jeho obyvateľov, avšak mesto Šahy, kde sa spolu stretávajú maďarské a slovenské dejiny a nespočetné množstvo rôznych kultúr, nie je v jeho podaní mozaikou, ale zložitou zlúčeninou.
Miroslav Petříček, SME

Hunčíkova optika je sarkastická, ironická a sebaironická, no zároveň z knihy priam vyžaruje typická maďarská nostalgia, akú poznáme aj z diel Máraia, Esterházyho, Talamona i Mártona. Hunčík sa románom Hraničný prípad zaraďuje k týmto veľkým menám.
Pavol Rankov, LIC

ico

Ako rozprával súdruh profesor Dobi

(úryvok)

Feri mi povedal aj to, že súdruh profesor Dobi pred každými pretekmi rozoberá, že život Maďarov je večný zápas, lebo oni boli štítom a baštou kresťanstva a ešte aj za poludňajšie zvonenie vďačí svet im. Nebyť udatných maďarských bojovníkov pri Nándorfehérvári, dnes by svet nevedel ani to, kedy je čas obeda, žartoval súdruh profesor Dobi. Po bojoch proti Turkom bojovali ďalších stopäťdesiat rokov proti Habsburgovcom, a odkedy jestvuje Československo, znova vedú boj. Teraz bojujeme o holú existenciu, rozohňoval sa Feri. Súdruh učiteľ Dobi vždy končí svoje buditeľské reči tým, že Gábor Bethlen a Bocskai, Miklós Zrínyi a Rákoczi, Lajos Kossuth a Petöfi nikdy nežiadali cudzie, bojovali len o to, čo nám patrí. Lebo keď Slováci môžu hovoriť o Dolnej zemi, tak nám zas prináleží Horná zem, hovorieva súdruh Dobi, a potom mu trieda musí odprisahať na čestné slovo, že pred slovenskými známymi nikdy nebudeme hovoriť o tom, čo nám povedal. Pretože by to urážalo ich proletársky internacionalizmus.
Ešte šťastie, že vo futbale jestvuje len korner, hends, pas, tač a ofsajd. Lebo tam sa niet o čo biť. Pravda, kto sa pobiť chce, tomu je všetko fuk. Keď sme hrali v Leviciach, vybľakovali na nás, už keď sme nastupovali na ihrisko. Vykrikovali, Maďari za Dunaj, a Na Slovensku po slovensky, a Fúúúj Židia. Takto sa môže nadávať iba na Maďarov, lebo keby niekto vykrikoval takéto veci na Slovákov, hneď by zasiahli žandári. Najhoršie pochodil starý Lacušan, lebo sa počas zápasu vždy prechádzal za autovou čiarou.
V Leviciach sa nejaká ruka načiahla cez plot a dáždnikom ho riadne tresla po hlave. Darmo kričal, Chlapi, neblbnite, veď ja ani neviem po maďarsky!

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 733
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 966
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 120
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 845
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 691
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 487
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 090
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 047
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 855
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 476

Téma: Anasoft litera


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory. Do roku 2001 sa v nich vytˇažilo ročne zhruba 6 miliónov kubických metrov dreva.

SVET

KĽDR sa vracia ku Kube, môže jej pomôcť so zbraňami

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?

Neprehliadnite tiež

Cena Oskára Čepana upozorňuje, že umenie nie je šport. Nemá jedného víťaza

Finalisti vydali spoločné stanovisko a porota súťaže im vyhovela.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Jim Carrey komika nehral, bol posadnutý. Teraz sa chystá na úlohu Ježiša

Nový film na Netflixe zverejnil také zábery, ktoré sa kedysi producenti báli ukázať.