Matt Damon odmietol nadviazať na špionážnu trilógiu potom, čo jeho postava spoznala svoju identitu. Nový film teraz skúša rozvíjať, ako sa americká vláda k agentom zabijakom správa.
Jason Bourne nebolo pravé meno, vymyslela ho CIA. Jeho nositeľovi vymazala pamäť, fyzicky a inteligenčne ho vylepšila a nasadila do protiteroristického programu ako agenta s inštinktom poslúchať a zabíjať. Nepredpokladala, že v jej genetickom programe budú drobné nedostatky a že Bourne začne cítiť, myslieť, rozpamätávať sa, hľadať zmysel zabíjania a nakoniec aj svoju identitu.
Filmová trilógia – Agent bez minulosti, Bourneov mýtus a Bourneovo ultimátum – vznikla podľa úspešných knižiek Roberta Ludluma a bola veľmi dobrá. Keďže Jason Bourne robil nebezpečné veci, musel pred CIA utekať, a keďže mu to veľmi dobre myslelo, jeho správanie bolo nielen akčné, ale aj mimoriadne inteligentné. V jeho príbehu sa spojilo tajomstvo medzinárodnej špionážnej siete, politika, etika aj napätie z ohrozenia života.
Nevedel si to predstaviť
Dnes je v kinách už štvrtá časť s názvom Bourneov odkaz, zoznam tvorcov sa trochu pomenil. Tajomstvo špionážneho programu sa odhalilo, Bourne spoznal svoju identitu, takže ani Matt Damon v hlavnej úlohe, ani režisér Paul Greengrass (on nakrútil druhý a tretí diel, režisérom prvého bol Doug Liman) nenašli dôvod pokračovať. „Paul aj ja by sme sa radi vrátili, ale nevieme si predstaviť, aký scenár by si zaslúžil, aby sme mu venovali ďalšie roky nášho života,“ hovoril Matt Damon pre Hollywood Reporter v roku 2009.
V Universal Bournea veľmi chceli. V poslednom čase mal úspech ich film Dámska jazda, ale zase, sklamaním bola komédia s Tomom Hanksom a Juliou Robertsovou – Moja krásna učiteľka a ledva sa vrátili náklady na Kovbojov a votrelcov, ktoré produkčne riadil Steven Spielberg. Na oslavu storočného fungovania chcelo štúdio znovu veľký hit a režisér Tony Gilroy veril, že s týmto príbehom by to ešte možné bolo. Trilógiu poznal, bol jej spoluscenáristom.
Nikdy nebol len jeden
Nerozmýšľal, z koho nanovo spraviť Jason Bourna, vymyslel radšej novú postavu. Mladého muža s podobnou úlohou a podobným osudom, ďalšieho zabíjajúceho agenta. Podtitul filmu znie: Nikdy nebol len jeden, čo znamená, že CIA vyvíjala viac protiteroristických a špionážnych programov a že takých agentov, ako bol Jason, je vo svete viac (v Pakistane, Severnej Kórei, Iráne). A najmä, že je viac aj takých, v ktorých sa prejaví nečakaný defekt v programovaní.
Hlavnou postavou je teraz agent Aaron Cross a hrá ho Jeremy Renner. On zatiaľ nebol taký populárny ako Matt Damon, najväčšiu úlohu mal v nízkorozpočtovom, hoci oscarovom filme z Iraku Smrť číha všade.
Je o čosi drsnejší typ ako Damon, a preto sa aj možno Aaron Cross menej znepokojuje nad tajomstvom svojej existencie a skôr len prakticky rieši, ako si zachrániť život (CIA likviduje agentov, keď sa vymknú z programu) a zbaviť sa závislosti od liekov, ktoré ho geneticky upravujú – vylepšujú.
Vládny program je krutý
Gilroy sa na trilógiu napojil veľmi šikovne, v príbehu sa vrátil o kúsok naspäť, keď sa Jason Bourne stretol s investigatívnym novinárom z Guardianu a začal chápať svoje tajomstvo. Ako vysvitne, vtedy to už vedel aj Aaron Cross. Keďže špionážne tajomstvo je už známe, v novom filme sa dali už len detailnejšie odhaľovať americké vládne programy a najmä krutosť, s akou americké úrady postupujú, keď potrebujú zahladiť chyby. Cvičení agenti nie pre ne nie sú ľudia, ale „terče“ a „signály“.
Akčné scény sú stále inteligentné, ale už trochu bez nápadu, platí to najmä o tej poslednej pri motorkovej naháňačke v Manile. Schéma z trilógie sa opakuje, je bez nových elementov. Takže keď Aaron Cross urobí pri úniku krok dopredu (nechýba ani beh po strechách), vláda, vybavená ohromnou technikou a ľudskými zdrojmi po celom svete, na to o chvíľu príde. Novému filmu však najmä chýba prekvapenie, keďže to podstatné sa už povedalo, a možno to mala vyvážiť väčšia miera romantiky. Rachel Weisz ako genetická výskumníčka má takmer rovnako veľkú úlohu ako Renner.
Matt Damon neskôr pripustil, že by sa k Bourneovi vrátil, keby štvrtý diel ukázal, že aj nové časti by mohli byť zmysluplné. Zároveň si však myslí, že keď sa príbeh dobre rozbehne aj s Rennerom, nebude mať zas zmysel, aby ho znovu vystriedal.
Producent Frank Marshall pre agentúru Reuters povedal: „Bolo by to ako sen, keby sa v Bournovi stretli obaja.“ Zatiaľ sa plní iba sen Universalu, ten finančný. Pri prvej trilógii sa v kinách vyzbierala takmer miliarda dolárov – a Bourneov odkaz je úspešný tiež. Týždeň po premiére je v severoamerických kinách jasne na prvom mieste.
