Fontána zmení vodu na piesok

Na najväčšom námestí budú deti robiť koláče z piesku, primátor zvažuje aj večný oheň.

Príde v skafandri a do fontány pozve deti. Poľský umelec chce, aby s deťmi prišla energia.

BRATISLAVA. V krajine, kde sa piesok lial. Slová z rozprávky sa v Bratislave možno stanú skutočnosťou. Namiesto vody totiž naplní najväčšiu fontánu na Slovensku piesok. Nasucho je už roky, oprava by stála milión eur.

Formičky, lopatky a vedierka si majú deti do fontány Družba na Námestí slobody priniesť na jeseň. Na pieskovisko ich 18. septembra pozýva poľský umelec Pawel Althamer. Príde, ako je pre neho typické, v skafandri kozmonauta.

Pieskovisko je prvou a pre chýbajúce peniaze možno aj poslednou umeleckou akciou v rámci takzvaného Bodu 0. Projektu, v ktorom štyria súčasní umelci z Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska navrhli dočasne oživiť zanedbaný priestor Námestia slobody.

Akcia na námestí bude trvať len 18. septembra, pieskovisko bude strážené

Fontánu má naplniť piesok.

VIZUALIZÁCIA - BOD 0

Impulz: dieťa a vreckovka

„V noci ma zobudilo dieťa a poprosilo o vreckovku,“ opisuje Althamer, ako sa rodil jeho nápad pieskoviska vo fontáne. „Chcel som na námestie dostať novú silu, energiu. Spomenul som si na deti, ktoré spontánne reagujú na nové miesto.“

Althamer pracuje s deťmi aj v Poľsku. Akcia v Bratislave má byť súčasťou jeho „detského“ projektu, deti majú viesť umelecké múzeum.

Kvet s narušenou statikou

O fontány v Bratislave sa stará organizácia Paming, mestský investor pamiatkovej obnovy. Jej riaditeľ Jozef Hrabina hovorí, že pieskovisko vo fontáne za istých technických podmienok povolia.

„Rokovali sme o tom, ako ochrániť vpusty,“ vraví Hrabina. Dodal, že nad strojovňou fontány s priemerom

45 metrov môže umelec naviezť len polovičné množstvo piesku, ako plánoval. Dôvodom je váha piesku.

Fontána v tvare lipového kvetu nefunguje od roku 2007, rekonštrukciu Paming odhadol na milión eur. Asi dvanásťtonový lipový kvet má narušenú statiku.

Piesok v tatrovkách

Iniciátorom projektu Bod 0 je občianske združenie Verejný podstavec, ktoré založili sochári Dalibor Bača, Tomáš Džadoň, Michal Moravčík a Martin Piaček.

Dalibor Bača je aj autorom busty Roberta Fica, ktorú osadili pred Istropolis, odhalená tam vydržala len pár hodín. Združenie pre Bod 0 rieši povolenia aj peniaze na akciu na Námestí slobody.

Piesku potrebujú veľa. „Privezie ho asi 30 až 35 tatroviek,“ vraví Džadoň. Moravčík dodáva, že do pieskoviska chcú pozvať deti zo škôl a škôlok v Starom Meste.

Akciu podporila aj mestská kultúrna komisia. Hovorca primátora Ľubomír Andrassy vraví, že myšlienku oživenia priestoru mesto schvaľuje, no na finančnú podporu vraj nemá.

Bez peňazí je aj projekt

Bod 0, nemá tak na ďalšie umelecké aktivity, ktoré pre námestie navrhli llona Németh, Szabolcs Kisspál z Maďarska a Čech Krištof Kintera.

Staré Mesto a ani fond starostky Táne Rosovej projekt finančne nepodporili. „Fond má pravidlá a podporuje projekty, ktoré sa zapojili do grantovej výzvy a splnili podmienky,“ vysvetľuje hovorca mestskej časti Tomáš Halán. Školy sa podľa Halána do akcie zapoja.

Večný oheň i garáže

Budúcnosť najväčšej fontány na Slovensku je nejasná, peniaze na jej opravu nie sú.

V projekte plánovaných podzemných garáží pod Námestím slobody vedľa Úradu vlády s ňou už nepočítajú. O zámere ešte nie je rozhodnuté. Andrassy vraví, že mesto ho eviduje a začali sa rokovania.

O podobe námestia majú podľa neho diskutovať aj architekti a verejnosť. „Je niekoľko myšlienok,“ hovorí Andrassy. Jednou z nich je aj večný oheň na námestí. „Mohlo by tu byť pamätné miesto bez konkrétnej udalosti a priestor na štátne akcie.“

Prečítaj si o zámere garáži a fontáne - tu

ico

Gardy vymenili pionieri

Námestie so zmenami režimov menilo funkcie aj názvy.

BRATISLAVA. Námestie slobody nemá len najväčšiu fontánu, ale najväčšie je aj samotné námestie.

Historička umenia Bohunka Koklesová vraví, že je to zároveň priestor, ktorý ostal takmer nezmenený viac ako 20 rokov po nežnej revolúcii.

Do roku 1939 tvorilo toto územie perifériu mesta, organizovali sa tu ľudové zábavy, kolotoče. Námestie vtedy ľudia volali Firšnál podľa jeho názvu Fürstenalle či Sahara pre prašný povrch.

Zmena priestoru prišla so zmenou režimu. Kolotoče nahradili vojenské prehliadky a cvičenia Hlinkovej gardy. Počas Slovenského štátu tu organizovali oficiálne podujatia klérofašistického štátu.

Stavebnými úpravami prešlo námestie pri ďalšej zmene režimu. Dostalo nový vzhľad aj názov – Námestie Klementa Gottwalda. Od roku 1948 až po revolúciu v 1989 ho postupne obstavali budovy, ktoré tu dnes stoja, s výnimkou historického Úradu vlády. Namiesto pochodov Hlinkovej gardy tu sľubovali vernosť mladí pionieri.

Oslavy spečatilo veľké súsošie Klementa Gottwalda, ktoré odhalili v novembri 1980. Koklesová pripomína, že monolitické figurálne bloky boli obludnou reprezentáciou komunistického totalitného režimu. Dnes z veľdiela ostal len nenápadný podstavec, odstreli ju v apríli 1991.