Diváci na fínskej filmovej guerille možno ocenia anarchistickú formu, ale budú sklamaní z obsahu. Nemôžu sa sťažovať. Sami si film o Američanoch, ktorí bojujú s nacistami na Mesiaci, zaplatili.
Nejeden novinár na tohtoročnom berlínskom filmovom festivale oželel tlačovú konferenciu s Angelinou Jolie a dal prednosť predpremiére fínskeho filmu. Pretože šlo o Iron Sky. Najrôznejšie fanúšikovské internetové stránky, Facebook aj Twitter, už celé roky vopred hlásali, že pôjde o jeden z najbláznivejších filmových projektov, aké kedy vznikli.
A mali pravdu… svojím spôsobom.
Guerillová kinematografia
Fínsky režisér Timo Vuorensola sa už v roku 2005 preslávil paródiou na sci-fi klasiku Star Wreck ako súčasť „fínskej filmovej guerilly“ Energia Productions. Na novom filme spolupracovali desiatky ba možno stovky autorov z celého sveta prostredníctvom internetu. Príbeh je dielom Johanny Sinisalo (hoci niektorí tvrdia, že sa inšpirovala dielom Roberta A. Heinleina) a koncept má na rováši Jarmo Puskala.
V roku 2018 pristáva na odvrátenej strane Mesiaca americká výprava – v rámci predvolebnej kampane prezidentky USA (s vizážou a hlasom veľmi podobným vizáži a hlasu Sarah Palinovej). Zlikvidujú ju nemeckí nacisti, ktorí sa po prehratej vojne potajomky stiahli na odvrátenú stranu Mesiaca, žijú tu, rozvíjajú nacistickú 'vedu' i 'kultúru', stavajú armádu vesmírnych lodí pomenovaných podľa Wagnerových opier a kujú plány na odvetu – Meteorblitzkrieg.
Nažive ostane iba černošský astronaut.
Film Iron Sky je hlboko poznačený spôsobom svojho počatia. Pretože sa naň skladali nadšenci z celého sveta, ktorí prispievali nielen peniazmi a publicitou, ale aj nápadmi, najviac zo všetkého pripomína tortu Psíčka a Mačičky.
Iron Sky je anarchistickou zmesou space opery, polit-fiction, satiry, absurdného, bláznivého i detského humoru, paródie na béčkové filmy, love story a čert vie čoho ešte všetkého. Nájdeme v ňom parafrázy na kultové filmové scény, virálne videá, dôležitú rolu hrá Chaplinov Diktátor, viackrát sa cituje Kubrickov Dr. Divnoláska.
Iron Sky ponúka dokonale, do najmenšieho detailu vycizelovanú grafiku v štýle gýčových opisných knižných ilustrácií (do toho možno započítať aj nacistické rekvizity), dobrú kameru, zopár slušných hereckých výkonov a funkčne využitú hudbu skupiny Laibach.
Bez ladu a skladu
Forma ujde, horšie je to s obsahom. Bez ladu a skladu sú tu vedľa seba krásne i odporné ženy, šialení vedátori, ambiciózni karieristi, rodová rovnosť, rasizmus, naivné ľavičiarstvo, kritika americkej republikánskej politiky i neschopnej Oraganizácie spojených národov, sú tu zveličené všemožné klišé i chyby žánrových filmov, lacné emócie, detinské výmysly, ale nič nespája motívy do jednotného celku.
Bohužiaľ, ani dramaturgia. Hlavný hrdina je nahradený štyrmi či piatimi postavami, ktoré nám však až do konca ostávajú odcudzené a ľahostajné.
Príbeh je nahradený epizódami jednotlivých postáv, lenže mnohé plynú lineárne, bez gradácie, ba niektoré zostávajú nedopovedané. Réžia sa márne usiluje prekryť zásadné kauzy pseudo-naivnosťou a takou šialenosťou, že nadšený by musel byť aj najhorší režisér všetkých čias Ed Wood.
Dajte si aj vy nakrútiť film!
Divákovou motiváciou teda nie je zvedavosť ani napätie, len potešenie z vtipov, nápadov a pôžitok z obrazu. Anarchizmus Iron Sky neväzí ani tak v diele samotnom ako v okolnostiach jeho vzniku. Dokazuje, že film nemusí vznikať ako tovar, ktorý sa po uvedení do kín bije o diváka.
Môže vzniknúť aj na zákazku: diváci sa naň poskladajú a potom postačí, ak hotový produkt vyhovie ich potrebám, záujmom i vkusu. Kinematografia sa zaobíde bez producentov, reklamnej mašinérie, distributérov – a vlastne aj bez kín!
Drobná rada na záver: ak sa k filmu dostanete – či už v kine, alebo na webe, dopozerajte titulky do konca. Záverečný pohľad na červenú planétu dáva tušiť, že pádom Mesiaca sa nič nemusí končiť.
Iron Sky
Recenzia
Iron Sky
Fínsko, Nemecko, Austrália, 93 minút
Réžia: Timo Vuorensola. Scenár: Johanna Sinisalo, Jarmo Puskala, Michael Kalesniko. Kamera: Mika Orasmaa. Hudba: Laibach.
Hrajú: Udo Kier, Julia Dietze, Tilo Prückner, Christopher Kirby, Götz Otto
Premiéra v SR: 16. augusta