Rodáčka z Lučenca sa po vojne, v ktorej prišla takmer o celú svoju rodinu vrátane prvého manžela, presídlila do Bratislavy. Oľga Gály Lörinczová (10. 2. 1921 - 7. 8. 2012) spočiatku pracovala ako úradníčka, neskôr sa stala novinárkou v denníku Új Szó, v týždenníku Hét, týždenníku pre Bratislavu-vidiek Új Élet a bola tiež redaktorkou kultúrnej rubriky ženského časopisu Nő.
Jej básne, publicistiku, literárne reportáže a divadelné kritiky uverejňovali aj časopisy a denníky v Maďarsku.
Patrila medzi priekopníčky povojnovej maďarskej poézie v Československu. Debutovala v roku 1953 básnickou zbierkou Hajnali őrségen (Stráž na úsvite), vydala ešte tri samostatné básnické zbierky.
Vrúcnou lyrikou v nich zvečnila predovšetkým každodenné momenty ženy-matky. Po roku 1989 publikovala dva životopisné romány. Ördöglakat (Čertovská zámka) pozostáva z pamätí jej posledného manžela, maliara, novinára a politika Júliusa Lőrincza z obdobia jeho detstva a mladosti.
V autobiografickom románe Néma madár, ktorý vyšiel aj v slovenčine (Nemý vták), hovorí o vlastnom živote. Jej literárna činnosť a vynikajúce preklady románov popredných slovenských autorov (Rudolf Sloboda, Ján Johanides, Anton Baláž a ďalší) ocenili početnými cenami.
Autor: kul
