Electric Light Orchestra, Radim Hladík s Blue Effectom a Peci Uherčík Rock&Roll Gang prilákali na spoločný koncert niekoľko tisíc návštevníkov.
Electric Light Orchestra
Skupina z Birminghamu, v rokoch 1971 - 83 nahrávala a koncertovala aj pod názvom ELO. Jej zakladateľom a hlavným autorom bol Jeff Lynne (na snímke). Pesničky, ktoré spájali rock s prvkami klasiky, sám najlepšie opísal slovami: „Začali sme tam, kde Beatles skončili.“ Dvadsaťštyri hitov doputovalo do Top 40 americkej hitparády, predaje albumov presiahli 50 miliónov kusov.
Časom sa kapelník viac začal venovať svojim projektom, Georgeovi Harrisonovi a all-stars bandu Traveling Wilburys (okrem Harrisona ho ešte tvorili Bob Dylan, Roy Orbison a Tom Petty). Ostatní členovia nech celi nechať pesničky ELO len tak a v rokoch 1990 - 2001 ich hrali s doplnkom „Part II!“.
Lynne sa však naštval, bol súd, ktorý zveril značku jemu, a tak jeho bývalí partneri začali fungovať ako „The Orchestra“. Dnes hrávajú pod najkomplikovanejším, ale zároveň najpresnejším názvom Electric Light Orchestra Original Members featuring The Orchestra. Najstarším členom je huslista Mik Kaminski, ktorý prišiel do kapely v roku 1973.
Už tam hrali Animals, Sinéad O'Connor aj Jon Anderson zo skupiny Yes. Tento rok ako hlavná hviezda akcie Tribute to Freedom prišli Electric Light Orchestra. Vlastne úplne presne povedané - prišla skôr značka než stará slávna kapela, ale prekážalo to len minimu ľudí, ktorí zaplnili v sobotu večer hrad Devín.
Tolerantné publikum
Už úvodný blok zostavy okolo gitaristu Peciho Uherčíka naznačil, ako bude vyzerať celý večer. Pôsobilo to ako učebnica rockovej hudby 70. rokov - All Right Now (Free), Fox on the Run (Sweet), Rock And Roll (Led Zeppelin) a ďalšie podobné hitovky ešte viac zohriali už vopred dobre naladené publikum.
Na nádvorí devínskeho hradu postávali či posedávali najmä tí, ktorí mali v čase vzniku týchto pesničiek plus-mínus dvadsať a ukázali, že sú dosť tolerantní. Keď uprostred rockových kúskov nečakane krátko zaznel citát popového hitu Dievča z reklamy od Beaty Dubasovej, nenastali žiadne rockerské reakcie. Diváci neskôr ukázali, že toho znesú viac (vrátane vstupov eurovízneho moderátora, ktorý vypĺňal pauzy medzi kapelami).
„Aby sme sa nehrdili len cudzím perím, zahráme vám jednu našu,“ vyhlásil Peci Uherčík a spustil Loď do neznáma. Bez Martina Ďurindu, Paľa Horvátha a Fera Grigláka to už tiež bola coververzia. No aspoň mala k originálu bližšie, ako keď český gitarista Radim Hladík, ktorý hral ako druhý v poradí, zaskočil všetkých pesničkou Personal Jesus od Depeche Mode.
Dosť čudné rozhodnutie, pripomínalo to skôr náhodné a menej vydarené džemovanie. Hladíkovi pritom o generáciu mladší spoluhráči zvyšok programu – staré pesničky jeho kapely Blue Effect – naštudovali veľmi dobre (aj spevácky). Že sa dá zaujímavo pohrať s cudzou melódiou, potvrdili v známej úprave ľudovky Ej, padá, padá rosenka z albumu Svitanie (1977).
Boli aj neboli
Najviac ľudí však prišlo kvôli poslednému menu. Naozaj to bol aj nebol Electric Light Orchestra. Bez jediného zo zakladajúcich členov, bez hlavného autora hudby aj textov, dokonca polovica dnešného obsadenia už nie sú ani Briti, ale Američania.
Ale na druhej strane - stále je dosť fanúšikov, ktorí chcú počúvať hudbu ELO a táto zostava ju hrá veľmi slušne. Staré hity boli postavené na viachlasoch a neboli v nich party, ktoré majú problém nacvičiť iní muzikanti. Po vyriešení technického problému s basgitarou z pódia nerušene prúdil nostalgický retrozvuk a hitovky, ktorých jasné ozveny počujete od skupiny ABBA až po našich Le Payaco.
„Miloval som nahrávanie týchto albumov, aj keď som občas z nich mal bolesti hlavy a bezsenné noci,“ napísal Jeff Lynne na výberovku najväčších hitov ELO v roku 2005.
Funguje
Publikum na devínskom hrade pri nich malo úplne iné pocity, pri Don't Bring Me Down už bolo takmer úplne namäkko. Spievalo sa, tancovalo či len tak nostalgicky hľadelo na pódium.
Párkrát sa síce ozvali výkriky „Jeff Lynne!“, no ich terč sa stále zaoberá vlastnou kariérou - 9. októbra vydáva druhý sólový album. Aby to bolo dokonale zamotané, v rovnaký deň má vyjsť nahrávka Mr. Blue Sky: The Very Best of Electric Light Orchestra.
Tak či onak, celá akcia Pocta slobode je zjavne životaschopná, aj keď dnes už by mohla mať hocijaký iný názov (pôvodne išlo len o jednorazovú oslavu výročia novembra 1989). Kombinácia známeho zahraničného mena s českou a domácou scénou láka veľa divákov, priestor je netradičný, no pekný a keď ešte navyše vyjde počasie tak ako teraz, piateho ročníka sa určite dočkáme.
Jediný problém je parkovanie - keď sa stovky áut z Bratislavy aj z celého Slovenska natlačili do úzkych uličiek malej dedinky, vypukol mierny dopravný kolaps, ktorý domácim prekážal viac ako hudba rozliehajúca sa v noci z hradného kopca.
