Dnes by sa skvelý český herec Miloš Kopecký dožil 90 rokov. Väčšinou hrával negatívne postavy, mal komplikované detstvo, trpel ťažkou mániodepresívnou psychózou. Ale bol to pán herec.
Patril k originálom, ktoré si vystačili bez tradičného vzdelania. Nezameniteľný výzor, hlas, vystupovanie, množstvo postáv na ktoré sa dodnes spomína... K tomu všetkému ešte dokázal pridať aj spevácky talent a dva a pol roka pred koncom komunistického režimu aj odvážny postoj.
Vo filme sa začal objavovať v roku 1951. A nie v hociakých - Císařův pekař, Pekařův císař bol predovšetkým koncertom prvej generácie českých hercov na čele s Janom Werichom, Miloš Kopecký tu hral len jedného z alchymistov na cisárskom dvore, no už o rok neskôr sa predviedol naplno v ďalšej legendárnej rozprávke:
Bol jedináčikom, rodičia sa rozviedli, keď bol ešte malý. Mal z toho dvojnásobnú traumu - jeho mama kvôli židovskému pôvodu skončila v koncentračnom tábore, kde zahynula (k čomu by bez rozvodu, ktorý inicioval jeho otec nedošlo). Ako Kopecký spomína vo svojej knihe pamätí, výrazne ho to poznamenalo.
Jeho prelomovým filmom bol Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964). Geniálna paródia na westerny s geniálnym obsadením. v ktorom jeho postava učebnicového zloducha Horáca Badmana pre mnohých divákov zatienila aj hlavnú postavu. V jednej z najznámejších scén rafinovane získa krásavicu Olgu Schoberovú:
Hlášky z toho filmu zľudoveli, bol nesmierne úspešný doma aj v zahraničí. Práve za Horáca Badmana získal Kopecký cenu festivalu v Paname a tak bolo otázkou času, kedy mu scenárista Jiří Brdečka s režisérom Oldřichom Lipským vymyslia ďalšiu postavu.
Adela ešte nevečerala (1977) bola opäť geniálnou paródiou, tentokrát na detektívne rodokapsy a opäť sa objavil ako originálny a veľmi zábavný "záporák" – barón Rupert von Kratzmar, ktorý sa svojrázne rozhodol pomstiť svojmu starému učiteľovi botaniky. Scenár zjavne často pomáhal dotvárať priamo pri nakrúcaní.
Škoda, že na YouTube neexistuje záznam z Kopeckého návštevy v televíznom programe Ktosi je za dverami, kde s Milanom Lasicom a Júliusom Satinským bravúrne rozohrali scénku o členoch "high society".
Inak, málokto vie, že on sám s Miroslavom Horníčkom tiež skúšal vytvoriť komickú dvojicu. Krátku spomienku na spoločné predstavenie Tvrďák vytiahli v silvestrovskom vysielaní v roku 1978.
Život v umeleckom povolaní v komunistickom režime si vyžadoval svoje. Kopecký, ako väčšina jeho kolegov, podpísal v roku 1977 Antichartu. Bez toho by asi ťažko mohol začať nakrúcať Nemocnicu na okraji mesta, ktorej popularitu asi dodnes žiadny iný seriál v Čechách či na Slovensku neprekonal. Bolo to aj veľkou zásluhou jeho doktora Štrosmajera:
V máji 1987 konal zjazd Zväzu československých dramatických umelcov. Mnohí účastníci a papaláši zostali šokovaní, keď si slovo zobral národný umelec Miloš Kopecký. Vyzval komunistov v čele štátu, aby odišli z funkcií "kým je ešte čas". To si dovtedy nik zo zaslúžilých ani národných umelcov netrúfol urobiť - nahrávku jeho prejavu, ktorý zaznel dva a pol roka pred nežnou revolúciou sa podarilo prepašovať do vysielania Rádia Slobodná Európa. Tu si z neho môžete časť vypočuť:
Veľký herec November 1989 uvítal, jeho zdravotné problémy však boli čoraz väčšie. Depresie, ktoré mal po otcovi a detské traumy sa prehlbovali, potreboval dávky liekov a pribúdali chvíle, keď bol úplne vyradený z bežného života. Okrem toho ešte bojoval so zápalom slinivky brušnej a rakovinou žalúdka.
Koniec vo februári 1996 bol pre neho úľavou. Svoju povahu však nezaprel, ešte v posledných mesiacoch vtipkoval: "Pri mojej smole určite existuje a posmrtný život!“
Autor: kul
