Nacisti po debakli vo vojne utiekli do vesmíru a z utajenej základne na Mesiaci plánujú odvetu. Bláznivá je zápletka, a najmä pozadie vzniku filmového sci-fi, z ktorého sa stala svetová senzácia. Mladý Fín TIMO VUORENSOLA a jeho tím nadchli fanúšikov a cez internet vyzbierali vyše milióna eur na komédiu Iron Sky.
Príde chlapík s filmovým námetom o nacistoch vo vesmíre. Tak fajn, povie mu kamarát, ale musí v tom hrať Nemec Udo Kier a hudbu spravia Laibach. Vo Fínsku takto bežne vzniká film?
Bežne nie, ale s nami to tak bolo. V polovici minulého desaťročia sme mali rozkrútený predchádzajúci film a rozmýšľali sme, čo budeme robiť potom.
Nacisti vo vesmíre - ten nápad vyzeral ako obvyklé čudesné nápady, rozdiel oproti iným bol ten, že sme ho zrealizovali.
Podľa inej verzie nápad vznikol v saune.
Iste, vo Fínsku sa všetko zaujímavé deje v saune (smiech).
Koľko rokov vznikal film?
Dokopy šesť. Prvá debata o námete bola v roku 2005, o dva roky neskôr sme začali s produkciou.
Ako sa prihodí, že neznámi nadšenci presvedčia na spoluprácu známeho herca a hudobnú legendu industriálnej scény?
Je to úplne jednoduché, stačí dobrý scenár. Potrebujete zvláštny príbeh, aký nikto predtým nevidel. Uda Kiera nebolo ťažké nadchnúť, on vždy hľadal zvláštne postavy – v Iron Sky hrá mesačného Führera. Podobne sme nadchli kapelu Laibach, hoci predtým nerobili hudbu k filmu, aj pre nich to bolo nové.
Sci-fi a totalita
Laibach sú autormi výroku: „Sme fašistami v tom zmysle, ako bol Hitler maliarom.“
Presne pre takéto vety mám rád túto slovinskú kapelu. Je provokatívna a rafinovaná, skrýva veľa významov.
Čím vás fascinujú totalitné režimy?
Totalitarizmus ako koncept je tak trochu sci-fi. Pravidlá zväzujúce všetky oblasti ľudského života – to predsa nie je reálne ani uskutočniteľné. A je fascinujúce vidieť ľudí, ako sa o to z vlastnej vôle pokúšajú, ako ľahko pristupujú na myšlienku fungujúcej totalitnej spoločnosti. Totalita pritom, samozrejme, nikdy nebude efektívna, pretože odporuje ľudskej prirodzenosti.
Preto ste si zvolili žáner sci-fi?
Na sci-fi si môžete všimnúť jednu zvláštnu vec. Každý sci-fi film a príbeh potrebuje svojich náckov. Práve na nich často stojí dej. V Star Treku máte Romulancov, v Star Wars je to Impérium, plastický obraz zvnútra totalitnej spoločnosti dáva seriál Starship Troopers. Vždy teda máte na jednej strane totalitárne komunity proti dobrým chlapíkom, ktorí s nimi bojujú.
V Československu už nakrútili komediálne sci-fi s nacistami.
Viem, volá sa Zajtra vstanem a obarím sa čajom. Pýtal sa ma na ňu redaktor jedného českého časopisu a určite si ju chcem pozrieť.
Nacistov k moci vyniesla v tridsiatych rokoch hospodárska kríza. Vidíte v tom podobnosť so súčasnosťou?
Fašizmus je stále hrozba a podobnosť tam vidím tiež. Síce si nemyslím, že k tomu jednoznačne smerujeme, ale je znepokojujúce pozorovať, ako sa tu a tam dostáva k moci krajná pravica.
Treba mať na pamäti, že nacizmus nie je uzavretá kapitola, neplatí, že sa ľudstvo zmenilo a nič také nedopustí. Môže sa to opakovať. My, čo rozprávame príbehy, by sme sa mali ozývať sa, ak na to niekde pozorujeme nábehy.
Napríklad neonacisti vo Fínsku?
Nemusia to byť nutne neonacisti. V deväťdesiatych rokoch bola vo Fínsku aktívna neonacistická scéna, ale medzičasom tí skalní zleniveli, stučneli, založili si rodiny a prestali otravovať.
Väčšmi ma znepokojujú Praví Fíni, momentálne jedna z najsilnejších politických strán u nás.
Hnutie blízke krajnej pravici vystupuje proti Európskej únii a multikulturalizmu, odmieta iné náboženstvá ako domácu verziu kresťanstva. Našťastie, reaguje na to množstvo osobností, ktoré im oponujú a kritizujú fínsku politickú scénu.
Fínsko v tom má smutnú skúsenosť z vojny po boku Nemecka.
Je to kontroverzná a otvorená kapitola našich dejín. Nacisti Fínsko nikdy neobsadili, no kolaborovali sme s nimi. Fínsko ohrozoval Sovietsky zväz a naša vláda prepadla pocitu, že je dobrý nápad napadnúť Rusov s podporou Hitlera.
Nakoniec nám dali Rusi takú nakladačku, že sám fakt kolaborácie oproti tomu pôsobil ako maličkosť, čo sa ďalej nerozoberala. A práve preto sa s tým Fínsko doteraz nevyrovnalo.
Julie Dietze ako nacistická učiteľka pozemskej angličtiny. Foto - ironsky.net
Nebezpečná Amerika?
Strieľate z nacistov aj z amerických politikov, akoby medzi nimi nebol žiaden rozdiel. Nie je trochu neférové klásť ich na rovnakú úroveň?
Chceli sme nastaviť niečomu zrkadlo a ja cítim, že to bolo správne. Keby k nám z Ameriky prichádzal fašizmus, nebude mať podobu vlajok so svastikou a uniforiem. Príde v podobe americkej zástavy a rozprávania o slobode.
To myslíte vážne?
Nacizmus stále straší hákovými krížmi, uniformami, hudbou, teda dobre známymi symbolmi. Lenže rovnakú silu môžu mať úplne iné symboly. Američania pritom symboly milujú, a to sa ľahko môže zvrhnúť v niečo nedobré.
Ľahko si viem predstaviť, ako sa na čelo krajiny s najväčším vojenským potenciálom na svete dostanú napríklad konzervatívni náboženskí fanatici. My sme sa s touto predstavou vo filme trochu pohrali. Niežeby som sa toho bezprostredne obával, ale viac ako republikánom drukujem Barackovi Obamovi.
V Nemecku ste mali problém s dovážaním nacistických kostýmov.
Do Nemecka môže nacistické uniformy dovážať len špeciálna prepravná spoločnosť. V tomto nám pomohol tím Quentina Tarantina, on mal tento problém s filmom Nehanební bastardi a vedel, aké papiere potrebujeme.
Ale to bolo nič v porovnaní s Austráliou, kde platí absolútny zákaz dovážať nielen zbrane, ale aj ich hračkárske repliky. To bol ozaj vážny problém. Museli sme ich posielať rozrezané na kusy v rozdielnych balíkoch.
Prečo sa toľko sci-fi filmov odohráva v New Yorku?
New York je jedno z mála miest na svete, ku ktorému netreba výklad. Nemusíte vysvetľovať, prečo sa tam ocitnú postavy a nepotrebujete zjavný dôvod, prečo sa tam odohráva príbeh.
New York vo filme je metafora ľubovoľného mesta sveta. A chaos, čo ho ohrozuje, je tým pre diváka ešte hmatateľnejším. Ono to funguje aj opačne: vždy, keď prichádzate do New Yorku, cítite sa ako v sci-fi filme.
Konšpiračné teórie? Potešenie z myšlienky
Iron Sky si uťahuje z konšpiračných teórií, na druhej strane, priťahuje aj skutočných fanúšikov konšpiračných nezmyslov. Toto bolo v pláne?
Skôr ako kritizovať konšpiračné teórie sme sa chceme baviť tým, že predpokladáme ich pravdivosť a domýšľame, čo by bolo keby. Konšpiračné teórie jednoducho poháňajú príbeh, až tak ich neironizujeme. Celkovo mám pocit, že konšpirácie ľudí priťahujú najmä samou možnosťou, že niečo je inak.
Nemusia im veriť, stačí, že ich vzrušujú?
Asi tak. Najbystrejším prívržencom konšpiračných teórií stačí potešenie z myšlienky. Vzrušuje ich predstava alternatívnych dejín, skrytých vzorcov v pozadí.
Isteže sú maniaci, ktorí veria v tajné laboratórium nacistov pod vedením Elvisa, Hitlera a Johna Lennona. Iní však rozvíjajú reálnejšie predstavy, je to pre nich zámerne otvorená zábavná alternatíva.
Iron Sky vznikal vo fínsko-nemecko-austrálskej koprodukcii, takže filmoví nacisti hovoria šťavnatou nemčinou. Na snímke režisér T. V. a Otto Götz, predstaviteľ ambiciózneho nacistu. Foto - ironsky.net
Keď tvorí dav
Iron Sky je úspechom filmového crowd-fundingu – skúsite tento termín opísať?
Jestvujú tri spojené výrazy, crowd-sourcing, crowd-funding a crowd-investing.
Crowd- sourcing je, keď na tvorbu čohosi – umeleckého alebo iného diela – využijete komunitu ľudí, napríklad na internete. Crowd-funding znamená, že vám ľudia prispejú peniazmi na projekt, ale nič od vás neočakávajú.
A crowd-investiment je, ak ľudia za príspevok čakajú protihodnotu. V Iron Sky sme uplatnili všetky tri spôsoby tvorby. Veľmi úspešne najmä crowd-sourcing, túto metódu sme použili vo všetkých častiach tvorby filmu.
Napríklad?
Dizajn vesmírnych lodí, hymna mesačných nacistov – tam všade sme uplatnili nápady a pripomienky fanúšikov.
Hovorili do scenára?
Masa nikdy nevytvorí scenár. Písanie scenára príliš špecializovaná práca s jemnou štruktúrou. Tu nemôžete byť demokratom, musíte byť diktátorom.
Čiže inteligencia davu je dobrý pomocník, ale iba v detailoch?
Nielen to, crowd-sourcing funguje aj pri tých zásadnejších nápadoch. Trebárs vyhlásite, že chystáte sci-fi film a ľudia vám navrhujú témy. Z týchto úlomkov vyberáte tie výživné, ktoré potom rozviniete do scenára.
Sťažovali sa vám fanúšikovia po tom, čo prispeli, a výsledok ich sklamal?
Väčšina vedela, do čoho ide, a nesťažuje sa. Väčšina výčitiek prichádza od ľudí, ktorí si neuvedomili, že to bude komédia a chceli od nás niečo iné, vážne. Asi bezduchý akčný trhák, kde Američania nakopú zadky nacistom.
Menšou senzáciou sa stali na filmovom festivale Berlinale 2012, hoci odtiaľ odišli bez ceny. S režisérom herci: (zľava) Christopher Kirby, Otto Götz, Stephanie Paul, Julia Dietze, Peta Sergeant. Foto - ironsky.net
Prispejte na film
Čo potrebuje nápad, ak má vyzbierať na príspevkoch milión eur?
Ľudia zabúdajú na dve veci. Nevedia nápad predať, žijú v predstave, že ho zavesia na internet, lusknú prstami a už im ľudia začnú liať peniaze na ich prvý úžasný cool projekt. Lenže tak to nefunguje. V skutočnosti to musíte skúšať a zaujať príbehom v kocke. Filmári to nazývajú pitch.
Pitch spočíva v tom, že vystúpite a namiesto zložitých súvetí poviete – témou filmu budú nacisti na odvrátenej strane Mesiaca. Hneď cítite, že to je ono a chcete vedieť o príbehu viac. Dobrý pitch pritom nájdete na každý námet, chce to iba prax a väčšinou to trvá. Ale práve to vás pomáha odlišovať od ostatných.
Druhá vec, na ktorú zabúdajú nadšení filmári?
Musíte obetovať čas a peniaze na promo. Aj keď ešte nemáte scenár, musíte urobiť niekoľkominútové video, aby ste boli čitateľní, aby ľudia videli štýl a atmosféru. A až potom môžete pýtať od ľudí príspevky.
Tiež musíte s fanúšikmi komunikovať, byť aktívny na Twitteri, Facebooku, YouTube. Nie je to nevyhnutné, ale zvyšuje to pravdepodobnosť úspechu.
Vám určite pomohla bláznivá zápletka.
Iste, ale to nie je všetko. Každý projekt má mať dušu, ktorú môžete vyžmýkať a koncentrovať. Nemusí to byť nutne zápletka. Môžu to byť známi herci, ale musí to byť niečo špeciálne, čomu ľudia porozumejú. Keď počúvate, ako filmári pitchujú nápady na festivale v Cannes, často je to príšerné.
Američania to, naopak, vedia – na prvom stretnutí dokážu presvedčiť publikum, že z toho bude najlepší film, aký kedy videli. To by sme sa mali v Európe naučiť od Ameriky. Ak to ovládate, nemusíte si najímať veľkú marketingovú firmu, aby nápad promovala – vy ste ten, čo musí vedieť, ako svoj film predať.
Predstavme si temnú, depresívnu, psychologickú drámu o rakovine. Tvrdíte, že má rovnakú šancu upútať internetové publikum ako sexy téma „nacisti na Mesiaci“?
Prečo nie? Ak trebárs Lars von Trier ohlási depresívny film o poslednom mužovi na Zemi, ktorý spácha samovraždu, môžete si byť istí, že ten milión ľahko vyzbiera. Niekedy totiž viac ako o príbeh ide o to, kto ho robí, a prečo je to špeciálne.
Crowd-funderi teda nefinancujú až tak samotný projekt ako ľudí, čo na ňom pracujú. Napokon, tak to chodí v Amerike - ak zvládnete jeden projekt, zveria vám ďalší. Takto si budujete dôveru.
Zatiaľ je to kuriozita, môže to byť niečo viac?
Crowd-funding je budúcnosť. Komunity ponúkajú filmárom obrovské príležitosti, boli by blázni, ak by to nevyužívali čoraz viac. Len to chce čas, filmári bývajú konzervatívni.
Keď som v roku 2007 prvý raz vystúpil v Cannes, ľudia sa usmievali, vraj touto cestou sa výroba filmov určite uberať nebude. Tento rok za nami často tí istí ľudia chodili po radu, ako to s tým crowd-fundingom funguje, že ich to zaujíma.
V crowd-sourcingu je nápad od začiatku verejne známy. Nehrozí, že ho niekto napodobní a predbehne originál?
Počuť také obavy, ale tie sú mimo. Už dnes väčšina tradičných filmárov ohlasuje, o čom bude nakrúcať. A samotné námety sú bez ceny, ak z nich neviete urobiť dobrý film.
Ak sa teda trasiete, že niekto ukradne vašu skvelú myšlienku a spraví z nej zrazu skvelý film, je to najlepšia známka toho, že tá idea nebola bohviečo.
Filmový debut Tima Vuorensolu - piaty diel parodickej ságy Star Wreck – In The Pirkinning
Piráti a Hollywood
Pred pár týždňami bol Iron Sky štvrtý v svetovom rebríčku filmov najviac sťahovaných cez internet. Čo si myslíte o internetovom pirátstve?
Je podľa mňa fajn, ak film ľudí zaujíma. Z mojej skúsenosti nie je internetový pirát aktívny kriminálnik, skôr je to neobslúžený zákazník. Očividne sú tu ľudia, ktorí na tom ryžujú, ale väčšina pirátov, s ktorými prichádzam do styku, má niekoľko zásad – sťahujú filmy, ktoré u nich nie sú v kinách a nemajú spôsob ako za ne zaplatiť.
Veľa pirátov zároveň míňa na filmy viac peňazí ako tí, ktorí ich nesťahujú. V pirátstve vidím problém, ktorý treba riešiť, ale nie démonizovaním diváka. Je to problém filmového priemyslu. Musí to začať robiť inak a skvalitňovať služby.
Americký magazín Variety vás zaradil medzi desať najperspektívnejších mladých európskych režisérov. To dosť zaväzuje, nie?
Určite. Ešteže mám teraz dobrú predstavu o ďalších projektoch.
Ozvali sa z Hollywoodu?
Vždy, keď sa niečo podarí a vzbudí medzinárodný ohlas, začnú vás naháňať lovci hláv z Hollywoodu. Myslia si, že budete druhý Guillermo del Toro či Peter Jackson. Už som podpísal zmluvu na prvý hollywoodsky projekt, ďalšie mám rozrobené v Európe.
Fínske kino u nás dlhodobo predstavuje režisér Aki Kaurismäki a to je celé. Koho by ste ešte odporučili?
Kaurismäkiho imitovalo veľa fínskych filmárov, už sa to však mení. Jarmali Helender, Dome Karukoski, Antti-Jussi Annila, tieto mená majú ohlas aj za hranicami, oplatí sa ich sledovať. Inak sa fínske filmy - až na Kaurismäkiho - do zahraničia dostávajú zriedka, nanajvýš do Švédska alebo na festivaly.
Váš ďalší projekt sa volá Zabil som Adolfa Hitlera. Posadol vás fašizmus?
Vlastne som nechcel robiť ďalší nazi-film. Ale potom som dostal scenár a normálne som sa doň zaľúbil. Cítil som, že to musím robiť.
