ritký jazyk a ostrovtip zabáva. Ale u tých, ktorých sa jeho bonmoty bytostne týkajú, vzbudzuje obavy. Bývalý učiteľ Milan Markovič supluje pravdovravného šaša na kráľovskom dvore.
Nie je vám niekedy ľúto za vašim pôvodným povolaním?
Nie. Skúsil som to, všeličo som pri tom spoznal, všeličo sa pri tom naučil, čo využívam dodnes. Povolanie učiteľa je však u nás stále príliš zväzujúce obsahovo i priestorovo. Zvonček na chodbe vám určuje, kde máte byť odkedy dokedy. V tejto chvíli už nič pre mňa.
Aj za katedrou ste uplatňovali svoj humor?
Len ťažko si vybavujem miesto, post, povolanie, kde by humor nemal svoje miesto. Prečo by škola mala byť výnimkou?
Keď o vás písala vaša dcéra Mia knižku, vraj vám nedala pokoj ani vo vani. Vy však viac ľudí spovedáte ako sa nechávate bombardovať otázkami. Ste naozaj tak veľmi zvedavý a zároveň tajnostkár?
Ani jedno, ani druhé. To, čo hodnotíte ako zvedavosť, je špecifický spôsob získavania informácií. Ani tajnosti nemávam. To len niektoré informácie nie sú určené pre verejnosť. Mimochodom, program HroMMozvod na TV Luna bol postavený výlučne na otázkach na moju adresu. Nikdy neostala nezodpovedaná ani jediná z nich.
To, že sa vám viackrát vyhrážali útokmi, bola daň popularite?
Je to skôr daň istému stupňu primitivizmu istej dosť početnej vrstvy nášho obyvateľstva. Tá grupa sa však aktivizuje až vtedy, keď jej počínanie podobnými praktikami požehnáva vládnuca garnitúra s rovnakými náturami.
Prežili ste vtedy naozaj strach, alebo ste to nebrali vážne?
Nie som nijaký hrdina, ale zľaknúť sa chamrade znamená neveriť vo vlastné sily a v schopnosť byť nielen morálne nad takýmito asociálnosťami. Nemysliteľné.
Čo ste podnikli - máte bodyguarda alebo ste si zvykli na myšlienku, že sa v istom okamihu budete musieť začať správať ako James Bond?
Ľudia, o ktorých hovoríme, od toho najvyššieho až po posledného radového nohsleda z ulice sú neobyčajne zbabelí a sú schopní akurát tak anonymného listu alebo telefonátu, či nanajvýš na vás čosi zakričia z minimálne dvadsaťčlennej skupinky. Sami sa na nič neodvážia. Nie sú si totiž istí sami sebou, svojimi názormi a činmi. Vždy len skúšajú, do akej miery je človek ochotný akceptovať strach. S takými sa ja viem zhovárať rečou, ktorej rozumejú. Neverili by ste, ako to zaberá.
Nebol práve toto dôvod, prečo išla vaša dcéra robiť babysitting a spievať country za more?
Nie, jej rozhodnutie s tým nemalo nič spoločné. Prestalo ju to tu baviť. Ona je proste povaha do väčšieho a civilizovanejšieho sveta.
Ako je to s vašou manželkou - znáša pozitíva a negatíva vašej popularity?
Čo iné jej ostáva?
Sedí aj ona občas v hľadisku?
Nie. Túto úlohu prevzala moja mama. Na každom prenose ju možno vidieť v predných radoch hľadiska.
Britkým jazykom budíte rešpekt - možno trochu ako pani Jílková z Kotla. Kedy vám bolo a s akým hosťom najhorúcejšie?
Nepamätám sa na taký prípad. Zvládnutie predpokladaných kolízií nezávisí od hosťa, ale od mojej prípravy. Tu sa nemožno spoliehať na náhodu či na nejakú bezhraničnú improvizáciu. Aj mnohé situácie, keď sa hosť máličko "utrhne", sú predvídateľné.
Narodili ste v ten istý deň ako Ingmar Bergman, Gustáv Klimt a Lino Ventura. Myslíte si, že ľudia narodení 14. júla majú ešte niečo spoločné okrem toho, že sa "babrú" s umením?
V tomto sa vám nezavďačím. Nič mi to nehovorí. Určite je na svete hromada námorníkov, účtovníkov či zametačov narodených v tento deň. Zamýšľať sa nad takým niečím je iba strata času.
Ako znášali pri vašej relácii Na šikmej ploche v ČT Česi fakt, že ich kritizuje Slovák?
Brali to až prekvapujúco športovo. Ak ustrážite tú správnu mieru a nie ste očkovaná proti sebairónii, stretnete sa s takými istými priaznivými hodnoteniami v hociktorom inom štáte.
Najnovšie prenikli správy z STV, že vzhľadom na financie, ktoré je STV dlžná telekomunikáciám, sú ohrozené nielen hokejové a futbalové prenosy ale aj vaše Večery Milana Markoviča. To ste vy a Diego Maradona rovnako drahí?
Teraz, keď už Diego nehrá, sme rovnako drahí. Aj preto nevystupujeme spolu. To by už vôbec nikto nezaplatil.
Naposledy ste sa stali krstným otcom knižky Ľuby Lesnej Únos demokracie. Máte viac krstniatok?
Nie. Na podobné podujatia nechodievam. Ľuba Lesná je výnimkou z pravidla.
Ste muž s bohatými životnými skúsenosťami. Nepomýšľate aj vy vydať ich knižne?
To robia tí, čo vedia, že už toho veľa v živote nepovedia. Ja som ešte neskončil. Okrem toho nepociťujem potrebu stavať si pomník, ani si niečo dokazovať.
Prezradíte, aký je Milan Markovič v súkromí? Ironik alebo tichý baránok, ktorý sa dokáže premeniť na žiarlivého vášnivca? Naozaj v sobotu vysávate?
Ani baránok, ani žiarlivec. Viem sa znemožniť aj jednoduchším spôsobom. Som človek systematický a poriadkumilovný, takže okrem iného aj upratujem a vôbec robím všetko, o čo sa doma treba podeliť, aby domácnosť fungovala bez výkyvov.
Zahrajte sa, prosím na prognostika. Kedy bude u nás lepšie?
Hrám len hry, v ktorých mám aspoň teoretickú možnosť vyhrať.
Autor: Barbora Laucká / Foto: archív MM
