Lauren Urquhart. FOTO – CTIBOR BACHRATÝ
Najprv prišiel od Blaha Uhlára mail s predmetom Cancellation – Zrušenie. Na Slovensku dvojjazyčne, nakoniec, išlo o medzinárodný projekt, ktorého základy boli položené pred rokom počas účinkovania divadla Stoka na Medzinárodnom Fringe festivale v New Yorku. Takže, sorry, naši diváci, produkcia s názvom I was innnocent / Bol-a som nevinný-á uviazla v takom medzinárodnom nedorozumení, že nebude už ani prvá repríza po premiére.
Po hodine dorazil ďalší oznam, tentoraz s názvom: Cancellation of Cancellation čiže Zrušenie zrušenia, v ktorom bolo organizátorom sorry už dvojnásobne. The Science Project zahrajú namiesto pôvodného programu vlastnú hru s názvom The Real Life of Pinnocchio.
Náhradná akcia sa konala. Trvala asi polhodinu, počas happeningu boli v záchvate umenia rozdupané nejaké črepníkové kvety. Diváci ušetrili na vstupnom i na čase. Šťastlivci, ktorí si kúpili lístky na predchádzajúci deň, videli spomienku na stokárske výstupy prerušovanú, ak nepoviem rušenú, improvizáciami ich amerických kolegov.
Hralo sa v priestore preorganizovanom po dĺžke divadla. Jednoduchý, ale účinný fór doprial divákom, aby sa v známom priestore cítili príjemne inak. Obnažili sa únikové dvere, bežný vstup pre divákov mohol odrazu slúžiť ako priestor na efektný nástup kovbojov do lokálu. Hudobný podklad Živých kvetov bol nenútený, Blaho Uhlár s oholenou hlavou urobil zo seba postavičku z komiksu, bábku na neviditeľných šnúrkach dominantnej úradníčky Lucie Piussi, možno aj mimozemšťana. Nezabudnuteľný zážitok. Erika Lásková ťahajúca nepochopiteľne ťažké kufre bola tiež dobrou etudou, podobne ako mŕtvi pohodení po zemi, ktorí si vzájomne začali dobre radiť. Laco Kerata prispel svojským človekom-papagájom.
O amerických vstupoch sa, azda s výnimkou samovražedného monológu suverénneho bossa, hovoriť veľmi ani nedá. Posúvali poháre po zemi, ponúkali divákom alkohol… ešte niečo? Po prázdninovom oddychu to všetko mohlo pôsobiť ako príjemná „jednohubka“ na priateľskej párty pri príležitosti začiatku sezóny.
A tiež bolestné obnaženie toho, aké ťažké je sa umelecky, ľudsky i jazykovo dohovoriť. Nie je to nijaký objav. O problémoch medzinárodných koprodukcií sa organizujú celé sympóziá. Niekedy ide len o formálne podpisy na žiadostiach o granty, inokedy o snobské lanárenie hviezd, dosť často však aj o podobné dobre mienené pokusy, ktoré sa skončia premiérou spojenou s derniérou.
Nech boli zámery projektu akékoľvek, veľmi dobrým dorozumievacím jazykom je profesionalita, a ak na ktorejkoľvek strane chýba, nepomôžu ani Oxfordské slovníky.
