Daniel Salontay. FOTO – SLNKO RECORDS
Hovorí sa, že na svete sme na to, aby sme zrealizovali svoje predstavy. Nové piesne bratislavskej skupiny Dlhé diely sú na svete a jej dvom pôvodným členom neostáva nič iné, len ich hrať a slúžiť im. Aspoň tak to tvrdí gitarista Daniel Salontay, šéf skupiny, ktorá má názov podľa jednej z bratislavských sídliskových štvrtí. „Je to ale príjemná nevyhnutnosť,“ dodáva basgitaristka Šina.
So SME sedia v záhradnej časti bratislavskej reštaurácie Prašná bašta, pretože začiatkom septembra im vychádza v ich vydavateľstve Slnko Records nový album s jednoduchým názvom Tu. Dlhé diely ožívajú na jeseň. Ich debutový album September vyšiel presne pred rokom, v tom istom čase ako novinka.
„V našej hudbe funguje agrárny prístup. Na jar zaseješ, v lete to vegetuje a na jeseň úrodu zozbieraš,“ s úsmevom na tvári vysvetľuje Dano základný princíp fungovania skupiny. Pri rozhovore ale chýba tretí člen – bubeník Marián Slávka. Kapelu načas opustil a dal prednosť gitaristovi Andrejovi Šebanovi, s ktorým nahráva nový album. Z trojice, ktorá bola na začiatku štvoricou, zostali dvaja základní členovia – Šina a Dano.
Zdá sa, že nimi táto zmena neotriasla. Skôr naopak. Bývajú na Dlhých dieloch a hrdinsky vyhlasujú, že hudobníci z iných štvrtí u nich nemajú šancu. „Tak to vychádza, že ešte môžeme hrať s Janou Kirschnerovou, tá v našej štvrti býva,“ smeje sa Šina. Dano a Šina budú vo dvojici vystupovať v piatok večer v Café Stena, kde pokrstia svoj najnovší album. O týždeň sa v rovnakom zložení predstavia v Banskej Štiavnici.
Hra bez bubeníka pôsobí na Dlhé diely oslobodzujúco. Takto hrali dávno predtým, než vôbec založili Dlhé diely. „S bubnami musíš hrať defenzívne, nemôžeš hrať husto,“ hovorí Dano a Šina dodáva: „A Majo je hustý bubeník.“
No na albume, čo práve vychádza, dnes neprítomný Slávka, ktorý okrem bubnov hral na elektrickom piane a trúbke, odviedol kus práce. Oproti Septembru je novinka viac vzdušnejšie a čistejšia. Svoje robí zúžená trojčlenná zostava, ale aj nálada desiatich piesní a dvoch inštrumentálok. Na to, že sa skupina počas nahrávania trmácala každé ráno z Bratislavy do trnavského štúdia, vyžaruje z nahrávky letný pokoj, keď príroda sa tvári lenivo uprostred slnečného dňa. Keď je bezvetrie / sa čaká na príhodu, spieva Dano v jednej z najkrajších skladieb albumu s názvom Jedného letca.
Salontay je zručný gitarista, pláva rôznymi štýlmi od minimalu až po blues. Roky v sebe schovával gitarové nápady, plnil nimi kazety, skúšal ich s rôznymi hudobníkmi, až pochopil, že sú to myšlienky, pocity a slová, ktoré dávajú jeho hudbe potrebný obsah. A to ani nemusí byť preborníkom v speve.
„Stačí veta alebo názov,“ hovorí Salontay o pesničke Ako Dunaj, pôvodne inštrumentálka, ktorú zložil, keď mal šestnásť. „Tú pieseň som v podstate zo seba vylovil. Už ani nebola v hlave, ale niekde v svaloch. Nevedel som si na ňu spomenúť, ale keď som zobral gitaru do rúk, prsty ju začali hrať,“ približuje históriu pesničky, ktorú si možno stiahnuť aj z internetovej stránky Slnko Records.
Zvláštnosťou cédečkovej knižky je krátky sprievodný text ku každej pesničke. Táto tradícia, ktorú hudobníci či kritici využívali, z obalov platní vymizla a objavuje sa zriedkavo. „Popisky som tam dal skôr preto, aby si ľudia nemysleli, že som nejaký ťažký intelektuál alebo básnik. Moje pesničky majú prozaické dôvody, prečo vznikli,“ vysvetľuje Dano.
Jeho texty občas skutočne pôsobia záhadne. Nebyť sprievodných textov, poslucháči by možno nezistili, že nadávka – oslovenie Ty Cicko v pesničke Tu je menom tigrovaného kocúra, ktorý je nesmelý. „Je to taký Cicko,“ dodáva Šina.
PETER BÁLIK
