Portrét slávneho slovenského divadelného a televízneho režiséra umiestnil autor jeho reliéfu na obrazovku.
KREMNICA. „Je to dojímavá chvíľa. Je ako živý,“ okomentovala odhalenie podobizne režiséra Jána Roháča v kremnickej Uličke slávnych nosov jeho sestra Mária Ševčíková.
Spolu so starším bratom Jozefom sa podelili o spomienky na priekopníka televízneho humoru s návštevníkmi Európskeho festivalu humoru a satiry.
Zábavný spoločník
„Vždy nás zabával. Niekedy sme spolu presedeli dni a noci. Keď som za ním bola v Prahe, prakticky celú noc sme sa bavili, Stella Zázvorková varila vo veľkom, lebo Janko veľmi rád jedol Boli to krásne časy,“ spomínala Mária Ševčíková.
Jozef Roháč pripomenul, že jeho brat sa oddal divadlu naplno už počas gymnaziálnych štúdií, a tak jeho cesta prirodzene viedla cez pražskú DAMU až k veľkým projektom Československej televízie.
Plachtu, ktorá zakrývala reliéf, sňali pomocou fľaše šampanského. Tou vraj Roháč vždy začínal prvé skúšky.
„Napadlo mi, že režisér je akýmsi architektom filmu, televízneho programu, ale bežný divák si väčšinou zapamätá tváre hercov a režisér zostáva anonymným pešiakom,“ vysvetlil autor reliéfu, kremnický medailér Štefan Novotný, prečo umiestnil Roháčovu tvár na vypuklú televíznu obrazovku, typickú pre časy minulé.
Priekopník videoklipov
Ján Roháč (1932 – 1980) bol divadelný a televízny režisér s citom pre nové trendy. Mal výrazný podiel na vzniku Laterny Magiky, ktorá vyvolala veľký ohlas na Svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli, a bol aj hlavným režisérom audiovizuálneho systému Kinoautomat, ktorý vzbudil pozornosť na EXPO 67 v Montreale.
Pôsobil v Divadle Semafor, kde spolupracoval s Jiřím Suchým, Jiřím Šlitrom, Miloslavom Šimkom, Janom Grossmannom a Luďkom Sobotom. Od roku 1968 až do smrti bol režisérom Československej televízie v Prahe i Bratislave, kde vynikol ako tvorca televíznych inscenácií a najmä kabaretných a revuálnych programov.
S Miroslavom Horníčkom vytvoril známe Hovory H, s umelcami zo Semaforu pesničkové programy a seriály. Často spolupracoval aj dvojicou Milan Lasica a Július Satinský.
Priekopnícka bola jeho úloha pri sfilmovaných pesničkách s minipríbehmi, ktoré boli predchodkyňami dnešných videoklipov.
S diváckym úspechom sa v roku 1976 stretla jeho filmová groteska Traja chrobáci, v ktorej sa predstavili Boleslav Polívka, Josef Dvořák a Ctibor Turba. Ako malí chrobáci prežívajú dobrodružstvá medzi obrovskými vecami v obyčajnom ľudskom príbytku. Film v roku 1978 získal hlavnú cenu v kategórii programov pre deti na prestížnom Bienále Prix Jeunesse International v Mníchove.
