Divákov tentoraz nepotrebuje. K filmu Cosmopolis slávny režisér pristúpil rovnako ako jeho hlavný hrdina, ktorý je na sebadeštrukčnej púti.
Jedni tvrdia, že nový film Davida Cronenberga je nezrozumiteľný bľabot. Iní vidia majstrovsky šifrované správy o zlej súčasnosti a nájdu sa aj takí, ktorí to berú ako komédiu či dokonca paródiu. Každý má pravdu, lebo Cosmopolis je taký, aký ho divák dokáže prijať.
Boháč a smrť
Mladý miliardár sa vyberie k holičovi v luxusnej limuzíne, veľkej, nepriestrelnej, nabitej elektronikou. Lenže na Manhattane sú práve tri veci: prezident, pohreb populárneho rapera a sociálne nepokoje.
Cesty sú upchaté a bezpečnostná služba vystríha pred hrozbou atentátu. Mladík sa napriek tomu vydáva na pomalú púť. V aute prijíma spolupracovníkov, partnerov, milenky, podstupuje každodenné lekárske vyšetrenie.
Trikrát sa stretne so svojou miliardárskou mladomanželkou, zistí, že riskantné obchody mu privodili krach a z cesty k holičovi sa postupne stáva sebadeštrukčná púť. Všetko vo vražedne pomalom tempe alebo priam bez tempa, sprevádzané odťažitými, často absurdnými dialógmi i monológmi a činmi s utajenými príčinami.
Ocenili ho až po kríze
Cronenberg prerozprával rovnomenný román amerického spisovateľa Dona DeLilla z roku 2003. Je to reinterpretácia slávnej knihy Odyseus Jamesa Joycea, prenesená do New Yorku v čase krachu bubliny internetového biznisu. Po vyjdení sa kniha dočkala skôr negatívnych hodnotení, kritici i čitatelia ju docenili až po vypuknutí globálnej ekonomickej krízy.
Cronenberg sa v minulosti často zaoberal jednotlivcami deformovanými fyzicky alebo psychicky. Tentoraz vykresľuje vykĺbenú, zmutovanú, úchylnú a zdeformovanú spoločnosť. Spoločnosť bez skutočných emócií, bez ilúzií, snov a morálky. Spoločnosť odľudštenú, riadenú jedinými zákonmi: zákonmi obchodu, s jediným cieľom: dosiahnuť čo najvyšší zisk. Ak chce jedinec zostať jej uznávanou a prosperujúcou súčasťou, nezostáva mu nič iné, len sa tiež správať ako zmyslov zbavený. Cronenberg s DeLillom nám v Cosmopolise hovoria v podstate to isté, čo Alexander Sokurov v Mefistovi – a dokonca aj veľmi podobným jazykom.
Divák nie je nevyhnutý
Robert Pattinson je známy vďaka role upíra Edwarda z Twilight Sagy, no svoje herecké nadanie dokázal už viackrát a aj teraz presvedčivo, suverénne stvárňuje pád arogantného a sebaistého zbohatlíka do pasce, ktorú si vykopal vlastnou kariérou, vlastným spôsobom života.
Sekundujú mu Mathieu Amalric, Juliete Binoche, Samantha Morton a najmä úžasný Paul Giamatti. Pospolu vytvárajú odcudzený, neľudský, dekadentný svet bez emócií, ktorému nie je možné porozumieť a ktorý sa ani neusiluje rozumieť sám sebe.
Cronenberg sa odrazil od mantinelu všeobecne zrozumiteľnej, všetkým prístupnej zábavy a pristál na opačnej strane. Tam, kde divák nie je vítaným či zamýšľaným partnerom, ale len tolerovaným hosťom, na ktorom vlastne ani veľmi nezáleží.
A publikum sa autorovi odpláca tým, že z najmenšej kinosály bratislavského kinomonopolu (jedinej, kde Cosmopolis premietajú) počas filmu húfne odchádza.
Kto je Cronenberg
69–ročný kanadský režisér zostáva verný svojej jedinečnej ceste. Jeden z jeho prvých filmov From the Drain (1967) je rozhovor dvoch anonymných mužov vo vani, pričom jeden má strach, čo môže vyliezť z odtoku. Crimes of the Future (1970) je zase sci-fi o svete bez žien, kde muži musia vyjavovať ženské stránky.
Jeho prvý komerčne úspešný film Rabid (1977) rozpráva o mladej žene, ktorá po plastickej operácii zmutuje na upíra. Nasledovali divácke hity Videodrome, adaptácia hororu Stephena Kinga Mŕtva zóna a oscarový sci-fi triler Mucha (1986).
V 90. rokoch nakrútil psychedelický román Nahý obed Williama S. Burroughsa, homosexuálnu romancu M. Butterfly a psychologický triler Crash o ľuďoch, ktorých dokážu vzrušiť len autonehody.
Na dva Oscary nominovali jeho adaptáciu komiksového románu História násilia (2005), na ďalšieho Oscara kriminálnu drámu Prísľuby z východu.
Vlani prekvapil zdanlivo realistickou životopisnou drámou Nebezpečná metóda, nominovanou na Zlatý glóbus.
