Na počiatku tvorby českého básnika, prekladateľa a výtvarníka Ladislava Nováka (1925 - 1999) bolo slovo, neskôr pribudlo gesto. Umenie tzv. froasáže sa tiež začína gestom, najmenej agresívnou formou body artu - gestom ruky. Výsledkom sú diela vzácnej autenticity, iskrivej grotesky, strieborného koloritu a majolikových akcentov.
Aké boli predpoklady objavu tejto kardinálnej techniky Ladislavom Novákom v polovici 60. rokov, pre ktorú vymyslel pomenovanie francúzsky básnik Edouard Jaguer (froisser - krčiť)?
Asi každý pozná pocit, keď pozorujúc oblaky začína spoznávať v ich premenlivých formách rôzne veci, zvieratá, tváre, krajiny... Niečo podobné sa dá vidieť na prevlhnutej alebo popraskanej omietke. Tieto hry veľmi dobre podnecujú myseľ k novým invenciám. Vedeli to už starí Gréci, čínski majstri aj Leonardo a surrealisti urobili z tejto obyčajnej hry povinné cvičenie imaginácie.
Pokrčené sny
„Zmačkal jsem papír, potřel ředěnou tuší a teď tam něco hledám,“ opisuje autor zdanlivo jednoduchý princíp techniky. V ryhách rukami pokrčeného papiera sa zjavujú nové čiary života, obrysy snov, predtúch, čiernych dier. „Pomalu je obtahuju špičkou pera, aby znehybněly, velmi hbitě je obtahuju špičkou pera, aby definitivně ztrnuly,“ píše v básni Malá stekajíci světelná kapka z mých froasáží.
Výstava v bratislavskej Galérii 19 v kurátorskej koncepcii Mariána Meška je zostavená z diel, ktoré sú výhradne v súkromných zbierkach.
Vďaka Jiřímu Valochovi, vynikajúcemu znalcovi Novákovej tvorby, ktorý prispel vlastnými „úlovkami“, sa na výstave objavili aj dosiaľ málo frekventované aspekty Novákovho diela. Je to najmä oblasť experimentálnej poézie a tiež fascinujúca šírka vyslovene iniciačných diel zo začiatku 60. rokov - kresby dychom, vizuálne básne či interpretačné zásahy do reprodukcií.
Európsky význam
Dielo Ladislava Nováka, ktorému môžeme pripísať aj ďalšie výtvarné metódy ako štvrtené básne, alchymáže, realizácie v prírode či liate tuše, malo intenzívny medzinárodný ohlas. Vznikalo však nenápadne, mimo tradičných umeleckých centier a v malomestskom Třebíči. Bolo chápané ako hoby gymnaziálneho pána profesora, a hoci pôsobí veľmi alchymisticky a vynálezcovsky, paradoxne vznikalo bez ateliéru, v obyčajnom byte.
Galéria sa výstavou Ladislava Nováka, sprevádzanou kvalitným katalógom (texty Katarína Bajcurová, Jiří Valoch, dizajn Mária Čorejová) opäť prihlásila k hodnotám minimálne európskeho významu.
