Nemecký skladateľ Bernd Alois Zimmermann do svojej opery Die Soldaten, premiérovanej v roku 1965, premietol osobnú frustráciu z druhej svetovej vojny, ktorú prežil ako frontový vojak.
Príbeh sa odohráva „včera, dnes, zajtra“ - depresívnu stereotypnosť kasárenského života a rozklad morálnych hodnôt prináša každá z minulých, terajších i budúcich vojen. Známy litovský režisér Alvis Hermanis sa však odpútal od antimilitaristického pátosu Zimmermannovho diela a centrom vizuálne expresívnej inscenácie, husto pretkanej fotografickými aktmi zo začiatku minulého storočia, urobil morálny pád Marie: dievča z dobrej rodiny nezvládne experimentovanie so životom a skončí ako prostitútka.
Strhujúcemu, dramaticky vygradovanému hudobnému naštudovaniu (dirigent Ingo Metzmacher, Viedenskí filharmonici) dominoval skvostný výkon americkej sopranistky Laury Aikinovej. Náročný, mimoriadne vypätý part Grófky de la Rosch bol úspešným javiskovým comebackom Gabriely Beňačkovej - na pôde modernej opery má naša medzinárodne renomovaná rodáčka aj v zrelom veku čo povedať.
Zatiaľ čo Hermanis náročky potlačil vojnový rámec, slávna režisérska dvojica Moshe Leiser/Patrice Caurier zvolila opačný postup. Pre Händlovu operu Giulio Cesare in Egitto zvolila módne, politicky angažované prostredie.
Centrom príbehu o Ceasarovi, Kleopatre a jej bratovi Ptolemaiovi (režijné stvárnenie postavy sa zjavne inšpirovalo neslávne známym, sexuálne deviantným synom Saddáma Husajna Udajom) je ropa - motivácia vojenskej invázie Rimanov prichádzajúcich pod štandardou Európskej únie.
Inscenátorom, ktorých premiérové publikum masívne vybučalo, však slúži ku cti citlivé udržanie balansu medzi vizuálne hyperbolizovanými komickými ilustráciami (Kleopatra sediac na jadrovej hlavici okúzľuje Cesara ako hviezda 3D filmu) a vážnym nervom Händlovej hudby. Vďaka nemu i vďaka štýlovému naštudovaniu (Il Giardino Armonico, dirigent Giovanni Antonini) a výborným speváckym výkonom na čele s kráľovnou starej hudby Ceciliou Bartoliovou (Kleopatra) a obdivuhodne disponovaným francúzskym kontratenorom Philippom Jarousskym (Sextus) malo päťhodinové predstavenie divadelný a hudobný spád.
Budúci rok sa aj v Salzburgu oslavuje dvestoročnica operných velikánov Giuseppe Verdiho a Richarda Wagnera, a preto sa je na čo tešiť už teraz.
Autor: autorka je operná kritička
