Tvorcovia filmovej adaptácie desaťročia zakázanej hry Kruhy doplatili na dnešnú umelosť vzťahov, ktorá ich postavám nedáva veľa šancí.
Brazílsky režisér Fernando Meirelless dostal ponuku od rakúskej ORF natočiť film pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľa Arthura Schnitzlera. Spolu s oscarovým scenáristom Petrom Morganom sa rozhodli adaptovať jeho škandalóznu hru Kruhy.
Schnitzler ju publikoval v roku 1900, na javisko sa dostala až o dve desaťročia neskôr. U časti viedenskej spoločnosti vzbudila taký odpor, že na ňu uvalili šesťdesiat rokov trvajúce embargo. Dej hry, tak ako aj filmu, ktorý dostal názov 360, otvára a uzatvára prostitútka. Aj keď tvorcovia film zredukovali na šesť výsekov z hry, prílišné pridržiavanie sa originálu im bolo skôr na škodu.
Domino v kruhu
Slovenka Mirka (Lucia Siposová) sa rozhodne zlepšiť svoje životné podmienky a nechá sa odfotiť na internetovú stránku escortnej služby akéhosi Viedenčana.
Ten si spomenie na istú Blanku, ktorá kedysi prišla ku kufru plnému peňazí, keď ho v správnom okamihu zavolala ako hotelovú službu. Mirka na rozdiel od svojej sestry Anny (Gabriela Marcinková) nemá srdce a sníva podobný sen, a preto sa z nej stane virtuálna Blanka.
Jej prvým zákazníkom má byť britský podnikateľ Michael Daly (Jude Law, na snímke) a miestom stretnutia hotelový bar.
Tesne pred nadviazaním kontaktu však Dalyho vyruší nádejný obchodný partner, ktorý Mirku cez mobil identifikuje ako šľapku. Michael sa stiahne a zavolá svojej žene (Rachel Weisz) do Londýna, ako mu chýba. Vôbec pritom netuší, že ako padajúce domino sa práve spúšťa reťaz udalostí, ktorá postupne prepojí osudy celkom neznámych ľudí.
V jednom momente však príde klik a zrazu všetko do seba zapadá. Život vám nikdy nedá istotu druhej šance, preto treba brať to, čo ponúka práve teraz. Paradoxne môže mať takáto voľba očisťujúci rozmer mravne správneho kroku.
Plochý príbeh i svet
Žiadna postava ani časť príbehu nevyčnieva svojím posolstvom nad iné. Sú ploché a o ich vnútre sa divák veľa nedozvie. Môžeme sa len zamýšľať, či to vlastne nie je presne taký svet, v akom dnes žijeme.
Keby nemal Meirelles za sebou Mesto bohov a Morgan Kráľovnú s Helen Mirren, zrejme by kritiky na ich spoločný film 360 neboli také ostré. Nepomohli si veľkými menami, aj keď sa nedá povedať, že by Anthony Hopkins, Jude Law či Rachel Weisz svoje úlohy odflákli.
Režisér priznal, že ich oslovil, aby pritiahli divákov a oni ju prijali aj preto, lebo svoje úlohy mohli nahrať počas víkendov. Slávny predstaviteľ Haniballa Lectra dokonca obohatil scénu výpovede v terapeutickej skupine o vlastný príbeh boja s alkoholizmom, no práve on vyznieva ako najviac umelý v celom filme. Raz darmo, nič nebýva väčšie klišé ako skutočný život.
Slovenky sa nestratili
Na druhej strane, stokrát omieľanú frázu o malých úlohách potvrdila Brazílčanka Maria Flor a Američan Ben Foster. Na minimálnej ploche dokázali zobraziť, ako môže náhoda a nepochopenie spôsobiť katastrofu.
Takisto slovenské herečky sa nestratili. Gabriela Marcinková stvárnila čitateľku Anny Kareniny dostatočne étericky. A Lucia Siposová nehrá len otrepané krovie východoeurópskej šľapky. Je uveriteľná a neprehliadnuteľná v každej svojej scéne. Filmu tiež pomohlo, že každý herec hovorí vo svojom jazyku, a to aj v nemeckej verzii.
Napokon aj dobrý pocit
Film 360 pripomína tanec. Na prvý pohľad sa zdá, že všetko je ľahké a funguje via-cmenej automaticky. V tom je práve tajomstvo skutočných majstrov – poskladať jednotlivé kroky tak, aby divák na prvý pohľad nepostrehol umelosť stavby.
Je veľmi pravdepodobné, že vo vás film 360 zachová dobrý pocit, čo je viac ako dnes ponúka bežná produkcia.
