Pred pol rokom o nej ešte takmer nikto nevedel. Zahrala si v zopár českých filmoch, mihla sa v televízii a má výraznejšie postavy v niekoľkých divadlách. Odrazu sa pri premiére britského filmu 360 ocitla vedľa svetovej hviezdy Juda Lawa a na Slovensku začali všetci zisťovať, kto je to tá GABRIELA MARCINKOVÁ.
Ako často sa vraciate domov do Prešova?
Je to krásny kraj, potrebujem sa tam vracať pravidelne. Už len cesta vlakom z Kysaku do Prešova je pre mňa zážitkom.
Po tomto kraji aj behávate? Pripravujete sa aj tento rok na košický maratón?
Pripravujem, tento rok to bude už môj piaty, ale len na polmaratón, zatiaľ si netrúfam prejsť celú trasu. Baví ma trénovať cez leto, aspoň mám cez prázdniny čo robiť.
Toto leto však nakrúcate film Move on v rôznych európskych krajinách. Neodrazí sa to na vašej bežeckej forme?
Ak môžem, idem si zabehať aj počas nakrúcania. Navyše, výkon je často nevyspytateľný. V roku, keď som zabehla najlepší čas, som mala minimálny tréning a ešte som sa pred pretekmi cítila chorá.
Behávate s niekým alebo sama?
S herečkou Luciou Siposovou sme behávali po Viedni, keď sme spolu nakrúcali film 360. Viete, herečka sa dozvie, že dostane rolu, a hneď začne chudnúť. Aj ja som zvýšila tréningové dávky. Ale najviac ma baví, ak behám sama. Je to pre mňa istá forma meditácie, nechcem mať pri sebe nikoho, komu sa treba prispôsobovať v tempe či smere.
Na tlačovej besede k filmu Move on s dánskym hercom Madsom Mikkelsenom, známejším ako zloduch Le Chiffre z posledných filmov o Jamesovi Bondovi. Foto - Telecom
Športovali ste odmalička?
Bola som v reprezentácii v behu cez prekážky, v dorasteneckej kategórii som bola majsterkou Slovenska, v ženskej kategórii mám len druhé či tretie miesto. Prekážkam som sa venovala do druhého ročníka na strednej škole.
Pri tomto športe sa zrejme občas aj padá.
Áno, doteraz mám jazvy na kolenách. Keď sa snažíte šetriť stotinky sekúnd, chcete ísť čo najnižšie nad prekážkou a niekedy to celkom neodhadnete. Ja neúspech prežívam nesmierne ťažko. Mám v sebe zakódované, že mám byť vo všetkom prvá, najlepšia. Veľmi ma psychicky ubíja, ak sa mi nedarí.
S tým ste sa narodili alebo to do vás vštepili ambiciózni rodičia?
Rodičia nie sú prehnane ambiciózni. Nikdy ma však nechválili za maličkosti, a tak som zrejme mala pocit, že si ich pochvalu musím zaslúžiť. Alebo je to jednoducho tým, že som znamenie baran, pre ktorých je to typické.
Čo robia vaši rodičia?
Sú ekonómovia. Starajú sa mi o dane a som im za to veľmi vďačná, lebo inak by som bola v tejto oblasti úplne stratená. Mám mladšiu sestru, ktorá študuje jazyky - ruštinu, francúzštinu a angličtinu. Občas mi pomáha s výslovnosťou a akcentmi.
Herecké začiatky
Vedeli by ste hrať aj v rusínčine?
Možno áno, moji starí rodičia tak rozprávajú. Ale ak by došlo na improvizáciu, asi by som skončila.
Na strednej škole teda nebolo vôbec jasné, že pôjdete na herectvo.
Pripravovala som sa na farmáciu. Zo zábavy sme so spolužiakom Matúšom Krajňákom začali parodovať prvé reality šou a nakrúcali sme si to na kameru. Obidvaja sme si podali prihlášku na VŠMU. Naozaj som nechápala, kde sa vo mne odrazu nabrala tá odvaha. V deň, keď ma prijali na VŠMU, som svojmu talentu verila asi najviac. Odvtedy to so mnou ide dolu vodou. Matúša pred rokom prijali aj na prestížnu školu do Berlína, myslím, že má pred sebou veľkú budúcnosť.
Vaša herecká kariéra sa vraj začala medzi dedinskými ochotníkmi...
Áno. Kamarátka z dramatického krúžku ma dohodila do ochotníckeho divadla Etudy v Kendiciach. Dodnes s nimi hrávam v jednej inscenácii. Kendické divadlo existuje už pätnásť rokov, každý rok naštudujú jednu hru a v obecnom dome majú rozvešaných plno diplomov z rôznych divadelných prehliadok a súťaží. Marí sa mi, že som aj ja niekde dostala cenu za herecký výkon.
Predpokladám, že ste už nehrali Ferka Urbánka?
Nie, nie... Začali sme Klimáčkovými Starými láskami a neskôr sme robili Ionescovu Lekciu.
Čo vám dal váš herecký pedagóg Martin Huba?
Snažil sa odovzdať všetku múdrosť, ku ktorej sa rokmi dopracoval. Ku každému z nás pristupoval individuálne - občas láskavo, občas prísne a občas dokonca drsne.
Vraj vám pomohol presadiť sa v českom filme?
Veľmi mi pomohol. Ešte som prakticky ani nenastúpila do školy a už mi cez leto zavolal domov. Úplne som sa vtedy roztriasla, jednak z toho, kto mi volá a jednak z toho, čo odo mňa chce. Režisér Krejčík hľadal hlavnú postavu do svojho filmu a pán Huba si ma pamätal z prijímačiek. Usúdil, že by som možno spĺňala jeho kritériá na postavu. A tak som prvý ročník strávila v škole a v Prahe. Z dvadsiatich nakrúcacích dní sa stalo päťdesiat. Pán Krejčík je výnimočný človek s komplikovanou povahou. Nakrúcanie s ním nebolo vôbec jednoduché. Nebola to radosť z herectva, ale slzy, pot a krv.
Nezničilo to celkom na začiatku vašu chuť hrať?
Zničilo to moju chuť plakať. V tomto filme som preplakala takmer každý obraz. A vlastný smútok mi začal liezť na nervy.
Nakrútili ste odvtedy viac filmov v Česku. Hovorili ste v nich po česky?
Vo všetkých bola ambícia, aby som hovorila po česky, ale nechali ma len v Osudových peniazoch. Ostatné postavy predabovali, ale tak dobre, že mi Jiří Krejčík raz až zablahoželal, ako sa moja čeština zlepšila.
S režisérom filmu 360 Fernandom Meirellesom, herečkou Luciou Siposovou a ruskou herečkou Dinarou Drukarovou počas Londýnskeho filmového festivalu. Foto - TASR
S Anthonym Hopkinsom a Judeo Lawom
Ako ste sa dostali do medzinárodného filmu 360?
Z agentúry mi zavolali, že mám ísť na kasting do Prahy, že taká príležitosť sa vyskytne raz za desať rokov. Až postupne som zisťovala, že ide o film, kde hrá Anthony Hopkins a Jude Law. Dostala som sa cez prvé kolo kastingu a uspela som aj v druhom.
Akú postavu ste vo filme 360 mali?
Hrala som tam citlivé dievča, ktoré je stále ponorené do kníh a snaží sa vyhovoriť svojej sestre spôsob, ktorým sa rozhodla zarábať peniaze. Aj keď pôsobí, že nie je schopná konať spontánne, v závere filmu urobí prekvapujúci krok. Moja postava otvára celý príbeh vnútorným monológom, ktorý osvetľuje myšlienku filmu.
Ak sa dostanú naše herečky do zahraničných filmov, tak najčastejšie v úlohách prostitútok, nie je to smutné?
Asi sa s tým treba zmieriť. A počkať si na čas, keď bude východná Európa vnímaná inak. Chvíľu trvá, kým sa odbúra toto klišé. Na druhej strane – teraz robím už druhý film, v ktorom nie som prostitútka, takže zjavne to ide aj inak.
Premiérový červený koberec môže byť pre mladú herečku aj frustrujúca skúsenosť, či nie? Aké bolo otvárať londýnsky filmový festival?
Vystúpila som z auta a povedala som si, že musím zahrať pokoj, suverenitu. Prekvapovalo ma všetko a zároveň vlastne nič. Prechod kobercom trval asi 45 minút, niekoľkokrát sme sa museli zastaviť a nechať sa vyspovedať rôznymi médiami. Bola som rada, že som bola s ruským hercom, ktorý vedel po anglicky ešte horšie ako ja. Na konci koberca čakala svorka lačných fotografov, ktorí vyvreskujú ukáž nohu, chrbát, otoč sa. Bola som prekvapená, akí sú agresívni.
Napriek tomu, že film mal hviezdne obsadenie, médiá sa venovali aj vám.
Hviezdne obsadenie občas nemalo čas zúčastniť sa premiér, tak sa médiá venovali tým, ktorí sa zúčastnili. Ale myslím, že počas natáčania sa medzi nami s Luciou, ostatnými členmi štábu vytvorili výborné vzťahy. Pozvali nás na všetky premiéry, čo je úžasné.
Čo povedali rodičia na váš úspech?
Mamka povedala, že som mala na premiére pekné šaty. Čo je aj pravda. Návrhár Boris Hanečka bol veľmi milý, lebo okrem šiat mi pomohol aj s účesom a doplnkami. Je to divné, že vás ľudia hodnotia podľa toho, ako ste sa na nejakú príležitosť upravili, aký ste mali make-up a kabelku. Bola som vychovávaná k tomu, že výzor nie je dôležitý, ale odrazu som sa dostala do prostredia, kde to dôležité je. A ja som vlastne tiež taká – rada sa pozerám na pekné veci, obdivujem, ak sú herečka či herec pekne oblečení. Ale to je celá tá naša doba.
Vaši rodičia žijú v Prešove, asi nevideli veľa divadelných inscenácií, v ktorých ste už hrali.
Videli Absolventa v divadle Aréna a niektoré školské produkcie. Z inscenácie Kto je tu riaditeľ v nitrianskom DAB odišli bez slova. Ničím som ich neprekvapila, ničím výrazne nesklamala, tak to nepotrebovali riešiť.
Hlúpe princezné
Postava Desdemony v divadle Aréna pre vás nedopadla najšťastnejšie.
Desdemona patrí medzi moje menej obľúbené Shakespearove postavy. Okrem toho režisér venoval svoju energiu skôr do iných zložiek ako hereckej, a tak sme niektoré mizanscény stavali my, herci. Bola som len v druhom ročníku školy, v tom čase som asi potrebovala viac istoty od režiséra.
Zrejme vám skôr hrozia postavy princezien ako charakterové úlohy.
Keď som ako herečka o niečom snívala, tak o postavách žien, ktoré sa rozvádzali, plakali, nenávideli. Princezné v rozprávkach a filmoch mi pripadali zjednodušené a hlúpe. Nie vinou herečiek, ale scenárov.
Ktorú z doterajších divadelných postáv ste zatiaľ hrali najradšej?
Mášu v Troch sestrách, to bola zrejme najlepšie napísaná postava zo všetkých, ktoré som hrala.
Máša si ničí život veľkou láskou...
Skôr je veľmi nešťastná a láska jej do nešťastného života prinesie kúsok šťastia. Je úplne prirodzené, že sa tej lásky chytí. Na Máši ma zaujímalo skôr to, ako musí byť zo seba sklamaná, pretože neodhadla človeka, ktorého si vzala. Viete si predstaviť, že žijete s niekým, koho nenávidíte? Chcela by som povedať, že sa mi to nikdy nestane, ale človek nikdy nevie.
Vášnivé ženy často ničia samy seba...
Niekedy sa potrebujem ničiť. Fyzicky športom a psychicky si občas navodím prostredie, ktoré by mi spôsobovalo trápenie. Odmalička som mala nesmierne šťastný život, a tak si ho potrebujem občas skaziť.
Ako baletka vo filme Čierna labuť?
Myslím, že to je postava, ktorú by si každá herečka rada zahrala. A viem si celkom predstaviť pocit, že si človek musí občas ublížiť, aby vedel, že existuje. Podobné príbehy rozoberá aj vynikajúci seriál HBO Terapie. Všetky časti z prvej série som si pozrela v priebehu troch dní. Bola som aj na kastingu na ďalšiu sériu, ale neuspela som. Strašne som bola sklamaná.
Chodíte sama na nejakú psychoanalýzu?
Nie, ale celkom ma to láka. Zatiaľ sa snažím vždy sa tak trochu rozanalyzovať sama, pozrieť sa na seba očami niekoho iného. Samozrejme, nie je to to isté, ale aspoň si budujem nejaký materiál, s ktorým môžem pracovať. Je dobré, že si aj rozumiem, aj nerozumiem. Nepotrebujem si nateraz rozumieť viac, inak by som nemala o čom hrať.
Po premiére inscenácie Absolvent v Divadle Aréna s kolegami a režisérkou Soňou Ferancovou
Baví ma minimalizmus
Vo svojej diplomovej práci ste porovnávali filmové a divadelné herectvo. Došli ste k niečomu?
Film je čarovný v tom, že ste súčasťou veľkého tímu, ktorý pracuje na vytvorení novej filmovej reality. Herec často nevie, ako to v konečnom výsledku dopadne a premiéra môže byť preňho veľkým prekvapením. Divadlo prináša úžasné zážitky vyplývajúce z toho, že sa odohráva tu a teraz. Baví ma jedno aj druhé, ale film je pre mňa v istom zmysle fascinujúcejší.
Pre jemnejšie výrazové prostriedky?
Asi áno. Aj v divadle ma baví minimalizmus. Zároveň je to aj priestor na experimentovanie. Nevyjde vám jedno predstavenie? Môžete si to rozanalyzovať a na to ďalšie sa pripraviť lepšie. Pred kamerou máte na každý záber len desiatky minút.
Na čo sa najbližšie tešíte?
V Slovenskom národnom divadle budem hrať s Jánom Koleníkom v inscenácii Kone sa tiež strieľajú, v Nitre ma obsadili do produkcie na báze Kocúrkova. S režisérkou Júliou Rázusovou pripravujeme novú hru Michaely Zakuťanskej.
Obsadili vás aj do seriálu Horúca krv.
Som rada, že si môžem skúsiť účinkovanie v seriáli, ktorý sa snaží o zobrazenie silných emócií. Učím sa pri tom, ako sa treba pripravovať na každú scénu, pretože počas nakrúcania už nie je čas takmer na nič. Nie je to ako práca s režisérom Krejčíkom, ktorý sledoval každú pauzu, každé mihnutie oka a po každej ostrej so mnou analyzoval celú scénu.
S Judom Lawom a Luciou Siposovou pri prezentácii filmu 360 vo Viedni.
Vyhovuje vám taký prístup?
Snažím sa byť flexibilná, aj keď ma to prirodzene ťahá k dlhým debatám o postave, analýzam a precíznej príprave, občas je zrejme lepšie nechať isté veci na náhodu a zveriť sa do rúk režiséra. Niečo podobné prežívam práve teraz pri filme Move on.
Ten nakrúcate s Madsom Mikkelsonom, ktorý dostal tento rok Cenu pre najlepšieho herca na festivale v Cannes. Ako vám to ide?
Pocity sa veľmi rýchlo striedajú. Je veľmi príjemné, ak vás takýto herec pochváli, alebo keď cítim, že dialóg medzi nami funguje. Ale občas mi napadlo aj to, že si zaslúžil niekoho skúsenejšieho a zaujímavejšieho ako som ja. Väčšinou sa cítim dobre a celý štáb je dostatočne profesionálny na to, aby mi nedali najavo, ak mi niečo nevyjde. Mads je veľkou oporou aj na tlačovkách, na ktorých sa musíme zúčastniť v každej krajine, a vyjadruje mi dôveru, ak sa ho pýtajú, aké to je, pracovať s neskúsenou herečkou.
A na čo sa pýtajú vás?
Aké to je hrať s Madsom Mikkelsonom.
