Štatistiky hovorili, že americký režisér Terrence Malick nakrúca filmy približne raz za dvadsať rokov. Teraz sa trochu upravili, jeho film To the Wonder mal práve premiéru v Benátkach, iba rok a pol po tom, čo so Stromom života získal Zlatú palmu v Cannes.
Okrem toho, že Malick je výborný režisér, vie sa aj to, že je plachý, a teda na podobné akcie nechodí ani neposkytuje rozhovory. Napriek tomu bolo zvláštne, že na tlačovú konferenciu v Benátkach prišla spomedzi hercov len Olga Kurylenko. Nesprevádzal ju ani Ben Affleck, ani Rachel McAdams, hoci mali mať veľké úlohy.
Iný prípad je anglická herečka Rachel Weisz. Ona už vedela, že do Benátok ju nik volať nebude. Ešte pred premiérou To the Wonder sa k nej dostali správy, že do filmu sa nedostala, všetky jej scény Malick vystrihol. „Mala som zážitok z práce s ním, žiaľ, nebudem mať radosť z toho, že svoju prácu uvidím,“ cituje ju agentúra Reuters.
A to mala šťastie, že to nezistila až v Benátkach. Keď mal v roku 1998 premiéru Malickov film Tenká červená línia, Adrien Brody, sprevádzaný hrdými rodičmi, až pri projekcii pochopil, že toto ešte nebude jeho prvá hlavná úloha. Mala byť, tak to vyzeralo pri nakrúcaní, nakoniec z jeho postavy nezostalo takmer nič, a naopak, do popredia vystúpili úlohy Jamesa Caviezela a Seana Penna.
Lenže aj Sean Penn prežil rovnaké sklamanie – vlani pri Strome života. Na festivale v Cannes mal byť veľkou hviezdou. Hlavnú úlohu mal aj vo filme Paula Sorrentina Tu to musí byť, ale ten trochu sklamal – a v Malickovom filme bola jeho postava nielenže minimalizovaná, dokonca sa zdalo, že by sa nič nestalo, keby v ňom nebola.
Na tlačovú konferenciu potom neprišiel ani on. Až o pár mesiacov neskôr pre denník Figaro povedal: „Ešte nikdy som taký nádherný scenár nečítal, no vo filme som už rovnakú emóciu nenašiel. Úprimne poviem, neviem, čím moja postava príbehu prispieva a ani Terry mi to doteraz nedokázal vysvetliť.“
Mnohým na Strome života, čo je intímny film o neuchopiteľnosti zmyslu života, prekážali scény s dinosaurami. Penn si myslel, že by mu prospela aj jednoduchšia štruktúra. To the Wonder sa prezentuje ako film o láske a viere, a zrejme tiež bude nejednoznačne prijatý. Je takmer bez dialógov a v Benátkach ho vytlieskali aj vypískali. V Hollywood Reporter napísali, že film bol vyčerpávajúci, vo Variaty zas nadšene opísali Malickovu schopnosť dojímať a prekvapovať.
V USA zatiaľ žiadna distribučná spoločnosť To Tthe Wonder nekúpila. Môže to znamenať aj to, že ho do kín nechce pustiť ani sám Malick a že ho možno bude – ako má vo zvyku – prerábať ešte pár rokov.
