Niekedy nemáte lepší program na večer. Odmietnuť pivo s partiou a osamote vyraziť do ulíc. Slovami z pesničky, nezájsť do baru, iba sa túlať, len tak chodiť - byť aspoň chvíľu sám.
Pesničkový hit, ktorý mužom navrhuje večerný relax podľa sloganu "aj muži majú svoje dni," je oslavou samotárskej chlapskej prechádzky a zároveň poctou rodnému mestu autorov. Nie úplne samozrejmé, ak vezmeme do úvahy, že týmto mestom bola nevábna Bratislava roku 1986.
Po interpretoch, čo „otvárali kasíno“, „postávali pred výkladom s hračkami“ (Prúdy) alebo sa kochali „ulicou plnou plášťov do dažďa“ (Collegium Musicum) prišla Tublatanka a Bratislava sa v našom pope dočkala otvoreného vyznania.
Výšky a falzet
Tublatanka: Dnes
Hudba: Martin Ďurinda
Text: Martin Sarvaš
Dnes mám rande so svojím mestom
nejdem do baru len tak chodím
Zdravím neóny známym gestom
práve odbilo desať hodín
Ja sa dnes iba túlam
dnes mu dám iba pekné mená
dnes sa nemusím báť
že sa utopím v čiernom bahne
rozliatych snov a vín
Keď som v uliciach som dosť biedny
robím väčšinou to čo nemám
tvárim sa že som zodpovedný
klamem smejem sa som zlý k ženám.
Ale dnes sa len túlam
dnes mu dám iba pekné mená
dnes sa nemusím báť
že sa utopím v čiernom bahne
rozliatych snov a vín
a vín, a vín ...
Dnes mám rande so svojím mestom
nejdem do baru len tak chodím
Zdravím neóny známym gestom
práve odbilo desať hodín
Ja sa dnes iba túlam
dnes mu dám iba pekné mená
dnes sa nemusím báť
že sa utopím v čiernom bahne
rozliatych snov a vín
a vín, a vín ...
Neóny sú dnes výnimočné
ledva blikajú nelákajú,
sledujú moje kroky nočné
výnimočne sa usmievajú
Veď dnes sa len túlam
dnes mu dám iba pekné mená
dnes sa nemusím báť
že sa utopím v čiernom bahne
rozliatych snov a vín
a vín, a vín ...
Zajtra sa budem báť, tváriť sa že sa mám
budem sa snažiť získať vašu priazeň
Zajtra sa budem báť, tváriť sa že sa mám
budem sa snažiť získať vašu priazeň
Zajtra sa budem báť,topiť sa v nočných hmlách
zajtra budete skúšať koľko vládzem
Zajtra sa budem báť,topiť sa v nočných hmlách
zajtra budete skúšať koľko vládzem
... vín a vín.
Dnes chcem byť v meste aspoň chvíľu sám
Ambiciózne trio v tom čase šliapalo na vrchol. Za sebou malo prvý album, ktorého sa predalo stotisíc kusov a OPUS ponúkol Tublatanke ďalšiu platňu.
„Býval som u rodičov. A práve tam som zložil pesničku Dnes a všetky hity z našich prvých troch albumov,“ spomína spevák a gitarista Maťo Durinda.
„Väčšinu som skladal s gitarou, ale niektoré vznikali na našom starom domácom klavíri. Pamätám si pasáž, v ktorej som sa štveral do výšok spievaných falzetom. Z kuchyne prišla mama – moja učiteľka spevu a prvý kritik v jednej osobe - a vraví: Maťko, kam sa štveráš? Bola to tá pasáž, z ktorej vznikla ozdoba pesničky okolo veršov ´rozliatych snov a vín´.“
Verše zložil na hotovú hudbu textár Martin Sarvaš. Prečo pocta Bratislave?
„Boli osemdesiate roky a veľa našich kamarátov emigrovalo,“ vysvetľuje Ďurinda. „Lenže my by sme odísť nedokázali a čudovali sme sa takýmto ekonomickým emigrantom. Nevedeli by sme opustiť rodiny, frajerky, kamarátov, rodnú Bratislavu, na ktorú sme boli naviazaní. Každý deň sme sa veľká partia stretávali v podnikoch, kde to žilo. Mesto sme mali v žilách a tento životný pocit sme s Martinom Sarvašom chceli dostať do pesničky.
Skladba dobre ukazuje rozdielne korene Tublatanky. Skĺbili sa v nej zapamätateľné spevné melódie podľa ich obľúbencov Beatles aj tvrdé gitary dobových kapiel Iron Maiden a Judas Priest. Jej stupňovaný pátos síce rokmi zastaral, málokto však vie, že existujú dve odlišné nahrávky pesničky.
Jemná a tvrdá verzia
„Prú verziu sme nahrali na platňový singel ešte pred albumom,“ spomína Ďurinda. „Vznikala v štúdiu Slovenskej televízie a hoci to nezistíte na prvé počutie, znie trochu jemnejšie. Inú verziu s tvrdším klavírom a gitarami sme nahrávali v bývalom Divadle hudby na osemstopý magnetofón“.
Práve v štúdiu na vtedajšej Leningradskej ulici vznikal druhý album Tublatanky Skúsime to cez vesmír, nahrávanie však nebolo bez komplikácií.
„Zo skúšobne sme mali všetko pripravené a stihli sme nahrať pár podkladov, keď mi prišiel povolávací rozkaz,“ hovorí absolvent farmácie Ďurinda. „Na rok som nastúpil na vojnu a nahrávanie sme posunuli na rok 1987.“
Na úspechu, čo v tých časoch znamenalo 150-tisíc predaných kusov, malo podiel turné. Vtedajší manažér Tublatanky Jozef Šebo naštartoval starú volgu a s kamarátom pobehali republiku, ktorú celú zaplavili plagátmi. Za mesiac odohrali rekordných 28 vystúpení, čo asi dodnes nikto neprekonal.
Foto - archív M. Ď.
Bratislava bez áut
Čaro dobovej Bratislavy bez reklám a automobilov ukazuje klip v réžii bubeníka Juraja Černého – absolventa VŠMU. Po moste SNP a vyľudnenej Staromestskej ulici sa preháňa kapela v červenom automobile.
„Vyzerá ako veterán, ale je to anglická značka Morgan, dodnes sa vyrába. Požičali sme si ho od zberateľa výnimočných automobilov, istého pána Nikitina. Bol trochu nervózny, aby sme auto nerozbili, keď sa s ním Paľo Horváth obracal na moste, pretože bolo po daždi a šmýkalo sa,“ vraví Ďurinda. To isté vozidlo sa v deväťdesiatych rokoch mihlo v ďalších reklamách a klipoch (MC Erik a Barbara).
Nasledoval tretí a najúspešnejší album Žeravé znamenie osudu, v deväťdesiatych rokoch osobné problémy a rozpad starej zostavy, slabé albumy, samovražda speváka a gitaristu Doda Dubána – príbeh Tublatanky je všeobecne známy. Rovnako ako posledná kauza s pesničkou Dnes, ktorú Maťo Ďurinda poskytol na kampaň Slovenskej národnej strane Jána Slotu.
Po dvadsiatich štyroch rokoch je isté jedno. Skladba nechýba v nijakom krčmovom jukeboxe a patrí medzi najhranejšie. Hráva všetkým tým, čo neposlúchli text. A namiesto rande so svojím mestom šli banálne na pivo.
