Film o závislosti od drog, čo by nevyzeral depresívne? Danny Boyle si naňho trúfol, len ho odmietol nakrútiť za veľa peňazí.
Síce to trvalo len dve alebo tri sekundy, ale predsa tam bol - Ewan McGregor prešprintoval pár metrov na londýnskom štadióne počas úvodného olympijského ceremoniálu.
Na veľkej obrazovke premietali zostrih s ukážkami slávnych britských umeleckých diel a krátka scéna z Trainspottingu sa tam dostala tiež.
Poviete si, prirodzene, režisér Trainspottingu a režisér ceremoniálu bola tá istá osoba, tak si pred miliónmi divákov spravil promo. Ale on si to naozaj mohol dovoliť.
Film Dannyho Boyla je kultový, Škóti ho vyhlásili za svoj najlepší a Briti môžu byť hrdí, že ho majú. Vznikol v roku 1996 a dnes sa do našich kín vracia ako súčasť prehliadky Projekt 100.
V krajine diletantov
- Aki Kaurismäki: Bohémsky život
- Emir Kusturica: Čierna mačka, biely kocúr
- Abdellatif Kechiche: Čierna venuša
- Steve McQueen: Hanba
- Jean-Pierre a Luc Dardenne: Chlapec na bicykli
- Martin Šulík: Neha
- Asghar Farhadi: Rozchod Nadera a Simin
- Agnieszka Holland: V tme
- Terry Gilliam: Život Briana
- Frieddrich Wilhelm Murnau: Upír z Nosferatu
Ešte čosi k tej hrdosti, lebo s ňou to nebolo jednoduché. „Mám byť hrdý, že som Škót?“ podráždene sa vo filme pýta Renton, postava McGregora.
„Sme tou najúbohejšou z úbohých krajín. Všetci vo svete neznášajú Angličanov, vravia, že sú dilentanti - a my sme tými diletantmi ešte aj kolonizovaní!“
Keď Boyle Trainspotting nakrúcal, myslel si, že skutočne veľkým hitom môže byť len americký film a na pomenovanie britskej kinematografie používal slovo „malá“.
Zrazu však na ten jeho film začali chodiť húfy Britov a vôbec im neprekážalo, že sa v ňom dívajú na seba.
Pôvodne to mal byť generačný príbeh o mladých ľuďoch z Edingurghu, ktorí sú závislí asi od dvadsiatich druhov drog. Ale Trainspotting prerástol generačné aj národné hranice.
Bez kompromisov
Boyle ho nakrútil podľa rovnomennej knihy Irvina Welsha, spravil ho formálne inak a predovšetkým moderne. Ktovie, koľkokrát ho iní napodobňovali.
„Problémom bolo, že filmy o drogách boli vždy strašne depresívne. Lenže ten, kto drogy berie, sa s nimi najprv cíti skvelo, a to sme chceli ukázať. Aj na knižke bolo šokujúce, že sa odvážila povedať, že je to úžasné,“ povedal raz Boyle pre The Daily Telegraph.
Trainspotting šiel nakrúcať po úspechu filmu Plytký hrob. Vďaka nemu mu ponúkali veľa peňazí, ale on ich odmietol a nakrúcal nízkorozpočtovo.
Možno by inak musel robiť kompromisy, keby producenti protestovali, že vo filme nemôže zomrieť bábätko, alebo keby sa báli nechutnej, no dnes už slávnej scény s čípkom na „najšpinavšom záchode v Edinburghu“.
Pohnúť sa a zbohatnúť
Pre hrdinov Trainspottingu existovali len dva extrémy: buď budú mať super nudný život so zdravotným poistením, prácou, chladničkou, elektrickým otváračom na konzervy, jedlom bez cholesterolu, alebo budú bez toho a budú prežívať dobrodružstvo. Vybrali si dobrodružstvo, ale prežívali ho na absolútnom dne.
Odkaz filmu bol teda jasný a diváci aj kritici to zväčša pochopili. „Welshova kniha nie je len o heroíne,“ hovorí Boyle.
„Je aj o partii chlapcov a o tom, čo sa s nimi stalo. V jednej chvíli chcete spraviť čosi so svojím životom a odísť z mesta - a vtedy neraz odkopnete tých, s ktorými ste vyrastali. To spravil Renton a možno to spravil aj Welsh. Odkopol svojich kamarátov, napísal o tom knihu, preslávil sa a stal sa milionárom.“
Ak by sme úspech počítali na ceny, najväčší úspech Dannyho Boyla prišiel až pred tromi rokmi s filmom Milionár z chatrče, pretože ten dostal osem Oscarov. Lenže vieme, ako to býva: jeden film vyhráva, druhý inšpiruje.
