V triu gitara, basa, bicie sa nič neskryje. A keď ho navyše tvoria tri známe dievčatá, už vôbec nie.
Doteraz hrala vo výlučne mužských kapelách a spievala, tu sedí za bicími a robí úplne inú hudbu, na akú sú jej fanúšikovia zvyknutí. Katarína Knechtová si splnila sen o dievčenskej kapele.
Dievčenský punk
„Na pódiu vidím niekoho zo SuperStar a niekoho z Pehy... máme do činenia s fantastickými The Cubes!“ vyhlásil na cenách Radio_Head Awards 2010 moderátor Daniel Baláž.
Pesničku sa im síce podarilo začať až na tretíkrát, ale prekvapivá zostava zaujala, dotiahla to k debutovému CD a už má za sebou aj prvý videoklip.
Trio s Petrou a Janou Humeňanskými založila Katarína Knechtová v roku 2007. "Punkerský" nebol len spomenutý nástup pesničky v priamom prenose. The Cubes od začiatku tvrdili, že idú hrať punk. Ale vraj "kockatý" a "pesničky by mali byť svieže, veselé a ženské, musí v nich byť ženská energia".
Čo to presne znamená, ukazuje jedenásť vecí na ich debutovom CD. Naštartuje ho priamočiara energická Hey Girls!, ktorá prejde do pomalšej temnejšej atmosféry (Tiger Eyes) a podobne sa to strieda až do konca albumu.
Je to najbližšie ku garážovému rokenrolu, občas až k poprocku, aký Knechtová hráva(la) s úplne inými kapelami. No zvuk a aranžmány sú sympaticky surové, jasne odkazujú k alternatívnej scéne, nie k učesanému mainstreamu. S výnimkou úplne poslednej skladby - sólovej klavírnej (?!) balady.
Skôr Pohoda než Okey leto
The Cubes vedia napísať chytľavú melódiu a výborne spievajú – najväčšie prekvapenie je silný hlboký hlas Jany Humeňanskej. Tá aj zložila polovicu pesničiek a pripomína Courtney Love.
Práve k skupine Hole bývalej partnerky Kurta Cobaina majú The Cubes bližšie než k americkej dreampopovej ženskej štvorici Warpaint, ktorá má tiež za sebou debutové CD a v lete svojím koncertom očarila na Pohode.
A práve na Pohode by sa pokojne mohli objaviť aj The Cubes, určite by tam zapadli viac, ako napríklad na festivale Okey leto.
Aké to bude naživo?
Ďalšie prekvapenie je, že celkom slušne hrajú. Každý hudobník vie, že trio gitara, basa a bicie je veľká výzva. Nič sa neskryje. No Katarína Knechtová nič nepodcenila. Dala si seminár bicích v Londýne, výrazne jej pomohol aj Tomáš Višňovský (Chiki liki tu–a), rýchlokurz Petry Humeňanskej s basgitarou dopadol funkčným víťazstvom a jej sestra gitaru zvláda obstojne.
Slabšie stránky sú niektoré anglické texty a výslovnosť, otázne živé prevedenie albumu. Pre vrstvenie nástrojov aj pre hlasy (byť spievajúcim bubeníkom sa v niektorých pesničkách nedá).
Ďalší problém je čas – každá z trojice má dosť iných aktivít, takže zatiaľ to vyzerá skôr na projekt než naplno fungujúcu kapelu. Napomáha tomu minimálne hranie na letných festivaloch, ktoré sa väčšinou po vydaní albumu nekoná. Ale uvidíme o pár dní - chystajú sa tri koncerty v Novom Meste, v Bratislave a na festivale Barbakan v Banskej Bystrici.
