Michaela Kuklová a Filip Blažek. FOTO - ČTK
Celá zápletka českého filmu Anjelská tvár je založená na jedinom veľkom nedorozumení. Som obyčajné a chudobné dievča, predstaví sa plaché dievčatko krásnemu pánovi. Vzápätí sa za neho vydá a bojí sa jeho temného brata, než zistí, čo vie divák už na začiatku - totiž že zlosyn môže mať tvár anjela a opačne. Hrdinke je však dovolené, aby bez straty erbu pochopila omyl a presmerovala tlkot svojho stále panenského srdca. A to doslova, lebo iba jej nepripadá vôbec čudné, že aj keď vydatá, spáva noc čo noc sama. Veď čo už, vychovali ju v kláštore.
Smutnejšie je, že jediným veľkým nedorozumením je aj tento projekt. Nebolo v štábe toho človeka, ktorý by poradil: Nenakrúcajte to! A zbaľte kufre. Popri tomto filme pôsobí aj staručká, podľa dnešných meradiel krotká Angelika ako nedosiahnuteľný vzor plný napätia, humoru, ba aj dusnej erotiky.
Áno, ako Troška sľuboval, vyskytujú sa tu pekné tváričky, šaty aj obrázky. Lenže túto pohľadnicu mohol kameraman Jaroslav Brabec nakrútiť aj bez hercov ako reklamnú pozvánku na Kanárske ostrovy. A o herectvo, s výnimkou poctivej roličky Marka Vašuta, tu naozaj nejde. Michaela Kuklová vyzerá stále fotogenicky, ale keď jej vietor opakovane vyhŕňa róbu na brehu mora, vyzerá ako Esmeralda pri vodopáde. Jiří Pomeje vo svojej úlohe vyhadzuje oknom peniaze, ktoré zohnal ako producent, Filip Blažek by hádam obstál, keby nemusel prednášať neskutočné vety a vracať sa zo záhrobia.
Staviť na tuctovú telenovelu toľko ambícií, energie, času, peňazí - rozpočet okolo sedemnásť miliónov, skúseného remesla od kamery cez masky a hudbu až po režisérovu oddanosť žánrovej kresbe, to je skôr smútok. Lebo Anjelská tvár nie je ničím iným než priemernou telenovelou so všetkým, čo k tomu patrí. Len ju preniesli na širokouhlé plátno.
Autor: Tomáš Karger
