SME
Piatok, 27. máj, 2022 | Meniny má Iveta

Ako vzniká hit: Polnočný denník Maxima E. Matkina

Kto napísal webový a knižný hit, je po desiatich rokoch stále (verejným) tajomstvom.

Keďže autor Maxim E. Matkin je pseudonym, museli sme si pri výbere titulnej fotografie pomôcť takto. Časť redakcie internetového magazínu inZine: zľava Eva Borušovičová, jej sestra Soňa Borušovičová, šéfredaktorka Elena Akácsová, spisovateľ Peter PišťanekKeďže autor Maxim E. Matkin je pseudonym, museli sme si pri výbere titulnej fotografie pomôcť takto. Časť redakcie internetového magazínu inZine: zľava Eva Borušovičová, jej sestra Soňa Borušovičová, šéfredaktorka Elena Akácsová, spisovateľ Peter Pišťanek (Zdroj: Peter Procházka)

Z hlbín slovenského prainternetu sa vynoril Maxim E. Matkin.

Je rok 2000 a slovenský internet sa búrlivo rozvíja. Pripojenie je ešte pomalé, drahé a pre domácnosti stále technologicky náročné. Internetové publikum netvoria tínedžeri, ale pracujúci tridsiatnici vo firmách - IT-čkári, ľudia z médií, reklamy, z akademického prostredia, alebo Slováci v zahraničí.

Neexistujú blogy ani sociálne siete. Väčšinu domáceho internetu tvoria články preklopené z papierových novín a časopisov. Neexistujú ani špecializované on-redakcie zamerané na obsah a publikum na webe.

Ale je tu výnimka – volá sa inZine. „Kto chcel na internete publikovať, buď to bol zdatný programátor a článok si zložito zavesil na sieť sám. Alebo ho poslal k nám,“ vraví dlhoročná šéfredaktorka magazínu Elena Akácsová.

Kamenný inZine

inZine nebol iba prvý. Bol osobitý, kvalitou porovnateľný s papierovými časopismi a na Slovensku vyplnil medzeru kvalitného lifestylového písania. Spoločnosť Gratex totiž platila redaktorov na plný úväzok a luxus kamennej redakcie. Práve tam sa autori vzájomne burcovali a inšpirovali.

V marci 2000 inZine prvýkrát zverejnil príspevky záhadného Maxima E. Matkina. Hneď pritiahol pozornosť a rozdelil čitateľov na dva protichodné tábory. „Jedni ho nekriticky obdivovali, druhí boli podráždení,“ spomína Akáscová. „Nepáčila sa im aj anonymita, nevedeli, kam ho zaradiť a ako ho hodnotiť.“

Takisto Matkinov Polnočný denník nebol prvým slovenským internetovým románom na pokračovanie. A predsa sa dočkal nielen úspechu na webe, ale aj knižného vydania, autorovi zabezpečil stabilnú pozíciu na knižnom trhu, kam dodnes vrhol šesť ďalších diel. Ako bolo niečo také možné?

Matkin ako prvý vyrozprával príbeh v ucelených kapitolách, fungujúcich na internete – tam, kde je čitateľ menej sústredený ako nad knihou a nemusí vždy ovládať predchádzajúci dej. Podstatné však bolo, že bol napísaný inteligentne, vtipne, v prvej osobe, nemal (spočiatku) umelecké ambície, a hovoril o tom, čo zaujíma každého.

Nič než vzťahy

Staromilsky čítať o sexe mohlo byť dráždivé, napokon internet ešte nebol plný porna na dva kliky myšou. Matkin išiel na vec rýchlo, a tak súlož nachádzame v druhom odseku, orálny sex o stranu ďalej, nevraviac o kapitole s názvom Orál, anál, kaviár.foto3.jpg

Lenže vulgarizmy a svetácky povrch ukrývali viac ako denník bratislavskej bohémy, kde sa súloží namiesto pozdravu. Čitatelia hltali fejtóny o láske, vzťahoch, dočasnom šťastí a permanentnom nešťastí. Viac ako literatúru tu pritom bolo cítiť inšpiráciu filmom a televíziou.

Podobne ako vo filmoch Woodyho Allena alebo v americkom seriáli Sex v meste, aj tu sú totiž jedinou realitou vzťahy. Tušíme medzi riadkami, že postavy musia mať pracovný život, ale príbehy sa dejú inde. V krčmách a bytoch, kam si chodia frustrovaní tridsiatnici po práci resetovať hlavy.

Hrou s čitateľom bola aj – kritikmi opovrhovaná - povrchnosť knihy. Väčšine bolo jasné, že autor nie je taký povrchný ako sa tvári jeho alter ego, o čom svedčili aj v texte roztrúsené mená umelcov a filozofov. Ak to teda predsa chceme zaradiť, nazvime to inteligentný literárny pop.

Verejné tajomstvo

Otázka však zostala - kto je Matkin? Tajomstvo čitateľov dráždilo, množili sa klebety a s nimi mená podozrivých. Na dohad však môže stačiť text.

Román v prvej osobe navodzuje dojem denníkovej reality. Rozprávač je mužského pohlavia, no mnohým čosi nehralo. Prečo kniha plastickejšie ako mužov opisuje ženy? Ženská je tu spoločnosť, kde pasívny hrdina trávi čas, ženy sú jeho dôverníčkami, ženský je svet, ktorý tak dobre pozná.

Tento problém si uvedomoval zrejme i sám autor. Ako príbeh pokračoval, vytiahol pochybnosti o sexuálnej orientácii rozprávača, čím toto podozrenie dokázal elegantne presmerovať. Je tu však iné a jednoduchšie vysvetlenie. Nemôžeme predpokladať, že Polnočný denník napísala žena?

Za desať rokov zvedavosť opadla, napokon, na Slovensku sa nič neutají. Väčšina ľudí okolo literatúry, za Maxima E. Matkina tipuje bývalú režisérku Evu Borušovičovú, v tom čase redaktorku inZinu, tá však autorstvo nepriznala. Matkin ďalej publikuje, medzičasom dozrel, vykazuje literárne ambície a poetika Polnočného denníka je dávno preč. No ľudia jeho knihy kupujú. Veď anonymov je v kníhkupectvách plno.

ico

Báli sa ho chváliť aj kritizovať

ELENA AKÁCSOVÁ šéfovala inZinu v čase Polnočného denníka.

Odkiaľ sa vzal Matkin?

Matkina vylovila nová posila redakcie inZinu Soňa Karvayová, vtedy ešte za slobodna Borušovičová. Nahlásila do týždenného plánu publikovania článok od nového autora, ktorý bude písať pod pseudonymom Maxim E. Matkin a bolo.

To už bol Polnočný denník?

Nie, predtým bola séria článkov Príručka blafera, ktorá mužom radila, ako pred ženami predstierať, že je astrológ, homosexuál, módny fotograf, DJ či boháč.

V apríli 2000 ešte Matkin napísal o umývačkách riadu a podväzkových pásoch a na viac ako rok sa odmlčal.

Debatovali ste v inZine o internetovej anonymite?

Často. Čitateľom prekážalo, keď autori publikovali pod vymyslenými menami, tí si obhajovali právo na absolútnu anonymitu.

Pre nás však neboli pseudonymy až tak obranou súkromia ani túžbou po vyrovnaných silách v internetových diskusiách. Skôr to bola súčasť experimentovania a hra s rôznymi autorskými štýlmi.

Kto bol typický čitateľ Matkina?

inZine mal punc intelektuálneho čítania, ani diskusné fóra u nás neboli taký hnoj ako inde. Pravda však je, že v čítanosti viedla Sex poradňa, a nie intelektuálnejšie ladené články. Zatiaľ čo najčítanejšie články na inZine v tom čase mali okolo tisíc videní, Matkinov prvý román ich mal v priemere 5400 na jednu časť.

Na jednej strane pritiahol nových čitateľov, takže sme mohli konečne začať ponúkať nejaké reklamné bannery. Na druhej strane, starousadlíkom sa novoprišelci zdali málo intelektuálni. Padali urážky, že z inZinu je bulvár a Dorka.

Nebol to prvý slovenský internetový román na pokračovanie. Prečo iní neuspeli?

Nedá sa povedať, že neuspeli, len prišli príliš skoro na neexistujúci trh. V inZine už pred Matkinom Soňa B. Karvayová a Jaro Ridzoň pod pseudonymom Rudy a Hilda písali na striedačku román, ktorý obsahoval revolučný prvok – hlasovanie po každom pokračovaní, ako má dej pokračovať.

Peter Pišťanek tvrdí, že to bol najlepší z inZinovských románov na pokračovanie. Faktom však je, že bol príliš komplikovaný, štruktúrovaný a na pokračovanie sa to nečítalo ľahko. Zvlášť na internete, ak to človek čítal tajne v škole či v práci.

Stávalo sa, že príbeh reagoval na poznámky čitateľov?

Neviem, ako písal Matkin prvý román. Ale ak môžem usudzovať z jeho ďalšej práce, vývoj deja uňho nie je žiadna improvizácia. Prirodzene, stávalo sa, že diely dodával na poslednú chvíľu a občas sa v nich objavilo niečo aktuálne. Ale skôr z nášho života ako z diskusných reakcií.

Napríklad, keď som mu v pondelok hovorila historku, ako som cez víkend bola na prechádzke so psom z útulku a ten pes sa mi ani nepozrel do očí, Matkin epizódu pripísal svojej sestre Hysterke a v stredu to vyšlo. Zhodou okolností som aj ja napísala v ten deň o tom úvodník, takže sa okamžite strhli diskusie, že Matkin je môj brat.

Čo priniesol Matkin slovenskej literatúre?

Píše o tom, čo ľudí zaujíma, o vzťahoch a každodennom „pinožení“, ale vie to napísať inteligentne a s nadhľadom. Matkin nevynašiel ani denníkové písanie v prvej osobe, ani príbehy na pokračovanie, ani internetové písanie.

Len to všetko spojil tak, že to v ľuďoch zarezonovalo. Odvtedy má veľa epigónov, ktorí kopírujú formu, ale zle, uniká im obsah.

Veľa ľudí má v identite Matkina jasno. Má ešte zmysel táto hra na tajomstvo?

Keď Matkin publikoval prvý román, chápala som zúrivosť všetkých pátračov, lebo jeho kvalita nebola potvrdená či vyvrátená autoritami. Báli sa ho otvorene chváliť, veď čo, ak by vysvitlo, že je to amatér, nebodaj, žena, a tiež sa ho báli otvorene kritizovať.

Dnes má za sebou dvanásťročnú históriu. Keď nič iné, utajeniu dáva zmysel množstvu mužov, ktorí si užili pekné chvíľky, keď sa pred nejakou ženou svojho srdca za Matkina vydávali.

Miloš Krekovič

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  2. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov?
  4. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  5. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  6. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  7. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  8. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  1. Darček na Deň detí? Repasovaný telefón môže byť skvelou voľbou
  2. Zdravé zateplenie za jeden deň: čo neviete o fúkanej izolácii
  3. Wüstenrot minulý rok úspešne naštartoval nový obchodný model
  4. Dve zľavy na jedného: Toto predĺženie v PLANEO je vaša šanca!
  5. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete?
  6. Kali, Tina, Yael i Spievankovo vandrujú po slovenských vodách
  7. Pozor na úrazy na trampolíne, najčastejšie sú poranenia končatín
  8. Prvé slovenské diela vo forme NFT sprístupňuje 365.bank
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 13 706
  2. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 6 109
  3. Odliv mozgov pokračuje. Ako dostať mladých domov? 5 389
  4. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 3 569
  5. Top jedenásť pláží na Baleárskych ostrovoch: ktorú si vyberiete? 3 165
  6. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom! 1 999
  7. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 1 511
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 301
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rusi pokračujú v ostreľovaní Severodonecku.

Rusi sa zameriavajú na malé územie.


52m
Zuzana Kepplová.

Ani bardi západného politického myslenia akosi nepočítajú s Ukrajincami.


53m
Michal Kaščák.

Festival Pohoda tento rok oslávi 25. výročie svojho založenia.


25. máj
Ruské okupačné vojská na Ukrajine.

Vojna na Ukrajine pokračuje 93. deň.


a 6 ďalší 17 h

Blogy SME

  1. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  2. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  3. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  4. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  5. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  6. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  7. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  8. Miroslava Moncmanová: "Ruský izrazec", alebo, keď na kachličkách trónil Lenin
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 9 283
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 342
  3. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 4 753
  4. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa 4 077
  5. Ján Valchár: Bitka pri Cušime, Admirál Kuznecov alebo dve frašky ruskej flotily 3 109
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 2 925
  7. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Kam až zájdu návrhy na obmedzovanie prístupu k interrupciám? 2 895
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 871
  1. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  2. Lívia Hlavačková: Je Ajurvéda naozaj taká prastará, ako vravia?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  4. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  5. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  8. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
SkryťZatvoriť reklamu