Zabudnite na romantiku známych muzikálov. Rómovia z produkcie choreografky Constanzy Macras nie sú na ceste do neba, naopak sa vytancovávajú zo svojich malých pekiel tu na zemi. Motív cesty odlišnosti a inakosti je však prítomní aj v projekte Otvorení všetkému, ktorý bude večer prvým predstavením Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra.
Svojich hercov-nehercov si známa juhoamerická tvorkyňa vyberala na rôznych miestach vrátane košického Luníku IX, hoci nakoniec sa súčasťou produkcie stal len obdivuhodný primáš Marek Balog, košičan dnes žijúci už v Čechách. Kastingy, ale trochu iné ako tie, ktoré robia na televízne talentové šou, boli azda najťažšou fázou tohto projektu.
Kritici po jeho premiére v júni v rámci Wiener Festwochen skonštatovali, že napriek zapojeniu amatérov, ktorí dovtedy tancovali najviac v nejakom folklórnom súbore, ide o dielo stále nesúce výrazný rukopis Macrasovej. Padol dokonca názor, že je to jedno z jej najlepších. Toto predstavenie je miestami smutné inokedy bujaré, chce teda od diváka aby bol skutočne otvorený všetkému.
Novým skúsenostiam sa nebránili ani profesionálni tanečníci zo Macrasovej súboru Dorkypark pochádzajúci z Brazílie, Japonska, Kanady či z Nemecka. Všetci sa priznávali, že najväčším problémom tejto inscenácie bolo prekonávanie jazykových bariér, na scéne bolo s tlmočníkmi niekedy aj štyridsať ľudí. Každá inštrukcia totiž musela prekladať do maďarčiny či češtiny. Toto zdržiavanie Macras, ktorá si pre svoju energickosť vyslúžila aj prezývku Al Capone, nemohlo vyhovovať. „Vďaka nej som bol som donútený zistiť, na čo mám. Prikázala mi, aby som jej niečo zahrala a až potom som zistil, že ma to baví,“ hovoril o spolupráci s ňou Marek Balog. Týmto spôsobom ho napríklad donútila dať Dvořákovu novosvetskú symfóniu do juhoamerických rytmov.
Aj Macras sa na rómskych hudobníkov v diskusii po viedenskom predstavení „posťažovala“, vraj nevydržali ani chvíľu nehrať a bolo ťažké prerušiť ich nekončiace improvizácie , keď potrebovala na skúške ticho. Výsledok takýchto kultúrnych sporov je v dobrom zmysle multikultúrna šou.
Súčasťou predstavenia sú aj autentické výpovede účinkujúcich Rómov, ktoré Macras upravovala len minimálne. „Ak si vybudujete dôveru, ľudia sa vám otvoria,“ vysvetlila. Nevyslovenou témou celej produkcie je otázka: Ak bol život bez minulosti a budúcnosti po celé storočia spôsobom života Rómov, ako sa to dá táto stratégia prežitia v prítomnosti uplatniť v dnešnej spoločnosti?
Na produkcii sa podieľal aj Goethe inštitúty z Prahy a Bratislavy, festival Divadelná Nitra bol jedným z koproducentov.
