Možno ste si všimli výbornú rybaciu televíznu upútavku Divadelnej Nitry. Pozýva na 21. ročník festivalu, ktorý oddnes ponúka šesť dní nekonformného divadla.
Nové impulzy má v rámci hlavného programu priniesť trinásť predstavení. V ôsmich z nich sa predstavujú noví režiséri a ich tímy, ktoré tu ešte neboli. Sú to všetko prevažne tridsiatnici.
Zladenie so svetom
„Zaoberajú sa témami, ktoré by možno viac prislúchali starším, ale tí akoby nemali toľko odvahy a trpezlivosti reflektovať minulosť,“ vraví riaditeľka festivalu Darina Kárová.
Viaceré z inscenácií vznikli na základe vlastného výskumu tvorcov. Aktéri sa do hier autorsky vkladajú, odhaľujú svoje osobné radosti a trápenia, idú priamo s kožou na trh. V tohtoročnej ponuke teda nenájdete žiadneho Shakespeara, a nie je to zámer. Také sú nezávislé tendencie súčasného divadla. Hoci sa slovenské divadlo považuje za pomerne konzervatívne, domáci program tohto roku výrazne ladí so zahraničným.
„Tento rok máme v logu rybu. Ryba je veľký symbol, to potvrdí aj Biblia. Rybou nasýtime, musíme si ju uloviť. Mlčíme ako ryba. Ryba smrdí od hlavy. Je indikátorom znečistenia prostredia. Tá naša je dravec, morský vlk. Slovenské divadlo väčšinou pripomína stojatú vodu,” hovorí šéfka festivalu.
Kurátorovi slovenského programu Mariánovi Amslerovi sa však podarilo vytiahnuť z rybníka výnimočné úlovky. Mal odvahu skúmať provokatívne a temné miesta minulosti, u nás stále tej komunistickej.
Aktuálne sú politické paródie, alúzie, riešia sa zásadné otázky chudoby, života, smrti. „Sú to odvážne, nezvyčajné, niekedy až desivé pohľady. Belgičanka tancuje na reálny prejav militantného duchovného, ktorý sektársky manipuluje s ľuďmi. Slovinci sa zase premenovali a vzali si meno premiéra, aby poukázali na jeho skutky. Maďari sa pustili do kritiky zdravotníctva. Jednou z takýchto vyhranených inscenácií je aj Kukura – pranieruje vzťah slovenských divadelníkov a divákov k umeniu,“ spresňuje Darina Kárová.
Osloviť aj počúvať
Aktuálnym ročníkom festivalu sa nesie téma viny a neviny. „Nesieme si ju so sebou už dvetisíc rokov, vychádza zo základov kresťanskej kultúry. Hromadí sa v našom geopolitickom priestore a je otázkou, ako sme schopní reflektovať ju. Napríklad na Slovensku máme túto schopnosť dosť málo vyvinutú. Skôr stopy po vine a nevine zahladzujeme,“ vraví Darina Kárová.
Hľadá a presadzuje divadlo, ktoré sa ich snaží odkrývať, no neskrýva skepsu z toho, že už môže byť neskoro, lebo ľudia si zvykli na jednostrannosť a povrchnosť, ktorá sa odráža aj v kumšte. Pýta sa, či obecenstvo takúto veľkú tému o vine spoločnosti vôbec očakáva. „Chceme diváka osloviť, ale on musí naozaj počúvať.“
