Keď v roku 1978 pristáli na Slovensku mimozemšťania, všetky deti z toho mali radosť a Majka z Gurunu sa stala najobľúbenejšou socialistickou mimozemskou celebritou.Na seriál Spadla z oblakov určite nezabudne jeden z jeho hlavných detských hrdinov MATEJ LANDL alias Karol Čutka.
Na štyridsiatom deviatom stupni severnej šírky, devätnástich stupňoch a piatich minútach východnej dĺžky, u nás, v Čabovciach, prihodilo sa čosi nevídané. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa táto tajuplná veta vryla do detských hláv ako pioniersky sľub.
Dostala sa aj pod prah vnímania tých, čo nebodaj v hlavnom vysielacom čase nesledovali Československú televíziu. Vtedy len štrnásťročný detský idol z obrazoviek Matej Landl štartoval touto replikou každý z trinástich dielov legendárneho seriálu Spadla z oblakov.
Kozovia a farmári
Majka z Gurunu zasiahla do života neúprosne normalizovaných detí príznačne - ako blesk z jasného neba. Scenár podľa sci-fi príbehu z knihy Václava Pavla Borovičku Spadla z nebe nadchol nielen samotných tvorcov a detských hercov. Všetky deti chceli vedieť, kde sú Čabovce, či naozaj existuje planéta Gurun, ako dokáže Majka lietať, chodiť po vode a iskriť očami.
Spadla z oblakov
Populárny televízny česko-slovenský seriál vznikol v rokoch 1978–1980 na motívy knihy Spadla z nebe (1967) českého spisovateľa, novinára a scenáristu televíznych programov Václava Pavla Borovičku.
Detských hrdinov stvárnili Zuzana Pravňanská, Matej Landl, Svetlana Majbová, Ľubor Čajka, Karol Polák, Michal Suchánek, Pavol Lazar, Roman Kudrna, Petr Scholtz, ďalej v ňom účinkovali Mária Hájková, František Zvarík, Václav Babka, Milan Kiš či Ján Kramár.
Film bol dabovaný do mnohých jazykov a veľakrát sa objavil na obrazovkách v krajinách socialistického tábora Námet a scenár: V. P. Borovička, Jaroslav Vlček
Réžia: Radim Cvrček
Hudba: Harry Macourek
Výprava: Zdeněk Rozkopal
Kamera: Karel Kopecký
Dramaturgia: Eva Krivánková
Najprv sa nad Tatrami objavila obrovská žiara a túto záhadu nevedel objasniť ani najnovší počítač. Vzápätí na Zemi, konkrétne na Slovensku, v tatranskom mestečku, pristálo dievčatko z postsekundárnej paragalaxie.
Lietalo, chodilo po vode i po strope, dvíhalo ťažké skaly, rozmnožovalo zákusky a s pomocou neviditeľného vesmírneho Félixa a svojho zázračného opasku si dobíjalo energiu.
Vďaka Majke sa postupne skamarátili dve tamojšie znepriatelené partie detí: kozovia, ktorí sa v starej búde pri jazere, teda v Kozmolome hrali na súdruhov kozmonautov, a farmári, ktorí zase chovali skutočných králičích šampiónov, menovite angoráka Joža.
Ja sa vrátim
Majka spojazdnila deťom raketu, ktorou odleteli na výlet do Prahy, oni ju zase ochraňovali pred dospelými a médiami. Zvládli s ňou operáciu Púpava a stretnutie s tajnými štruktúrami a napokon sa museli zmieriť aj s odletom späť na ďalekú neznámu planétu. Ja sa vrátim, vravela fantomasovsky Majka.
Odvtedy sa na obrazovky vrátila v repríze už viackrát. Pokračovanie sa nekonalo. Seriál však obletel svet, vysielali ho televízie na Východe aj na Západe. Ešte po mnohých rokoch od jeho vzniku prichádzali do televízie listy od zahraničných fanúšikov.
Požiadavka na sci-fi seriál prišla od dramaturgičky Slovenskej televízie Evy Krivánkovej, dnes dôchodkyne žijúcej už niekoľko rokov v Amerike. Na realizáciu seriálu spomína aj dramaturgička Dana Garguláková, ktorá tam vtedy nastúpila:
„Mali v tíme skvelých ľudí. Keďže seriál sa nerobil v koprodukcii a bol naň menší rozpočet, všeličo sa robilo na kolene. Uvádzala ho bratislavská hlavná redakcia vysielania pre deti a mládež, Slovenská televízia si v Zlíne a v Prahe objednávala trikové štúdiá, všetko si financovala, produkovala a dramaturgovala sama.“
Vesmír slávy
Slávnostná premiéra sa konala v bratislavskom Filmovom klube na Špitálskej ulici na jeseň roku 1978 a na vtedajšie pomery bola mimoriadne okázalá. Sláva hlavných detských hrdinov začala stúpať do závratných výšok. Zuzana Pravňanská ako predstaviteľka Majky sa okamžite stala mediálnou hviezdou, čo potom poznačilo celý jej život.
„Chystal sa deň otvorených dverí a poverili ma moderovaním tlačovky. Prišli obrovské zástupy ľudí, také niečo som zažila potom už len pri Superstar,“ spomína Dana Garguláková.
Dodnes si pamätá, ako sedela s protagonistami za dlhým stolom a tlačová konferencia sa opakovala v polhodinových intervaloch celý deň asi pätnásťkrát za sebou, lebo fanúšikovia sa nezmestili do veľkej kinosály už otvorenej výškovej budovy Slovenskej televízie.
Keď si pustíte hociktorý z dielov slávneho seriálu, môžete žasnúť nad dokonalosťou obrazu mierového socializmu. Je to výstižný záznam fungovania vtedajšej slovenčiny, nefalšovanej viery v lepšie zajtrajšky, typického dizajnu, architektúry a dobovej módy.
Triky či dialógy dnes môžu byť na smiech, ale za snahou o kvalitný detský program cítiť dobrý nápad, kopu roboty, skúsenosť, pekný príbeh o priateľstve a obrovský zážitok z nakrúcania.
Dvíhali nás kladkami na oceľových lanách
Ako si spomínate na nakrúcanie?
Mal som stoštyri filmovacích dní. Začalo sa to koncom februára 1977 v Zlíne, vtedajšom Gottwaldove. Bolo to pre mňa mimoriadne vzrušujúce, lebo som paralelne nakrúcal aj seriál Rachotilkovia.
Keďže termíny sa krížili, vyzeralo to tak, že od druhej poobede do polnoci som nakrúcal v Mlynskej doline Rachotilkov, potom ma auto odviezlo do hotela Moskva v Gottwaldove, kde som si o druhej v noci ľahol do postele a o šiestej ma zobudili, šiel som na raňajky a o siedmej som už sedel v maskérni v štúdiách na Kudlove, kde som od ôsmej do dvanástej na obed nakrúcal Spadla z oblakov.
O dvanástej ma zase čakalo auto, ktoré ma odviezlo do Bratislavy rovno do televízie na nakrúcanie. A takto to šlo dokola jeden celý týždeň.
Zvládali ste to?
Bol to pre mňa úžasný zážitok, úplne som sa v tom vyžíval. Dodnes som, samozrejme, veľmi vďačný rodičom, ktorí ma držali nakrátko a pri zemi, hlavne potom, keď sa seriál odvysielal. Lebo popularita bola na tú dobu enormná.
Nemal som žiadne súkromie, kamkoľvek som sa pohol, bol som všade všetkým na očiach, odvíjali sa od toho aj moje prvé lásky. Rodičia mi vysvetľovali, nech sa správam normálne, aby mi nestúpla sláva do hlavy.
Museli ste ísť na kasting, aby ste sa dostali medzi vyvolených okolo Majky?
K svojej úlohe som sa dostal vďaka filmu Kamarátka Šuška. Keďže som nakrúcal Rachotilkov, nemohol som ísť na konkurz do Gottwaldova, ale pomocná režisérka, pani Kršková, načierno zobrala jeden kotúč z filmu Kamarátka Šuška a ukázala ho režisérovi Radimovi Cvrčkovi.
Na základe toho ma obsadil do postavy Karola Čutku.
Príbeh sa odohráva v Tatrách. Kde všade ste nakrúcali?
Vo februári a v marci sa nakrúcalo v ateliéroch, koncom apríla sme sa presťahovali do Vysokých Tatier, kde sme boli až do konca júna, bývali sme v Tatranskej Lomnici a nakrúcali sme po celých Tatrách, v Smokovci, na Štrbskom Plese pred hotelom FIS, v nádhernej Bielovodskej doline.
V júli a auguste sa nakrúcalo v Hradci Králové v zoo, potom vo Vyškove na Morave v zatopenom lome. To bol tiež úžasný exteriér, cítili sme sa ako v Chorvátsku.
A potom ešte v Prahe v trikovom štúdiu na Barrandove. Vtedy som to veľmi intenzívne prežíval, pre štrnásťročného chlapca byť skoro trištvrte roka preč z domu bolo dosť dobrodružné.
Ako s deťmi pracoval štáb?
Fantasticky. Od rekvizitára cez kostyméra, zvukára, kameramana až po režiséra sa k nám všetci správali veľmi priateľsky. Pred nakrúcaním sme viedli neuveriteľne zaujímavé debaty s kameramanom a režisérom, ako mienia urobiť ten-ktorý záber.
Radim Cvrček mal perfektný prístup k deťom, bol to dobrý detský psychológ. Obdivoval som ho, mám naňho iba tie najkrajšie spomienky, hoci je to už tridsaťpäť rokov.
Zaujímala vás výroba trikov?
Jasné, napríklad, ako letíme raketou s Majkou do Prahy. To sa nakrúcalo dvojexpozíciou na modrom pozadí, potom sa to kľúčovalo. Raketa visela na lankách, ktoré sa vymazávali, aby ich nebolo vidno.
Bolo to veľmi prácne, v tých časoch však pokrokové. Keď sme s Majkou lietali bez rakety, mali sme pod šatami tesné látkové kombinézy, ktoré mali z parašutistických laniek na chrbte poprešívané karabinky, a na tie boli zavesené dve oceľové lanká, ktoré nemali viac ako milimetrovú hrúbku.
Jedno lanko malo uniesť šesťdesiat kíl. Dvíhali nás kladkovým zariadením. Dodnes si pamätám, ako sme nakrúcali jednu scénu v Tatranskej Lomnici, kde mal Ľubor Čajka vyletieť a pretrhlo sa mu to. Spadol asi z dvojmetrovej výšky do trávy. Našťastie sa mu nič nestalo.
Čo sa vám na príbehu páčilo?
Veľmi ma zaujali už scenáre. Prečítal som si ich ako vynikajúcu, vzrušujúcu dobrodružnú knihu. Už motív, že niekto z inej planéty pristane na našej Zemi, vyvolával medzi nami diskusiu, bavili sme sa s kamarátmi o tom, či ešte niekde vo vesmíre existuje nejaká iná civilizácia.
Podľa mňa to bolo vystavané dramaturgicky veľmi dobre. Inak by to nekúpilo šesťdesiat štátov sveta a neopakovali by to vo Vietname asi dvadsaťkrát. V Nórsku vznikol dokonca fanklub.
Mali sme tam aj cestovať, ale nakoniec nás nevzali, bol som vtedy veľmi smutný. Na festivaly do sveta chodili bohužiaľ len vtedajší potentáti.
Eva Andrejčáková
