„Pripadáte mi nechutní. Zúfalí a agresívni.“ Šéf istej newyorskej firmy hovorí so zamestnancami v množnom čísle, ale Brandon Sullivan to nevie.
Nevníma, že šéf rozvíja len nejakú tému o vírusoch a myslí si, že tie slová patria jemu. Ani by sa nečudoval, sám je zo seba zhnusený, už keď ráno vstáva do roboty. Celý život ho ovláda len jedno – závislosť od sexu.
Brandon je tragickým hrdinom filmu Shame, ktorý Steve McQueen nakrútil ako nespokojný Angličan.
Videl, že v spoločnosti sa už celkom otvorene hovorí o alkoholizme aj drogách, a nechápal, prečo sa nespomína závislosť od sexu a jej obete, keď je dnes „svet hypersexualizovaný“. Film mal premiéru na festivale v Benátkach, kde Michael Fassbender dostal cenu pre najlepšieho herca.
Prišli aj ďalšie úspechy a slovo hanba zrazu znelo veľmi dobre. A teraz, hoci až po roku, sa dostáva aj do našich kín, v programe prehliadky Projekt 100.
Nehodný lásky
Po premiére v Británii písali do miestnych novín vďační diváci, ktorí sa vo filme Steva McQueena spoznali. „Sexuálna závislosť je porucha intimity, to je z tohto filmu absolútne jasné,“ hovorili.
„Takáto závislosť človeka neuveriteľne izoluje. Cíti sa zahanbený za to, čo robí, jeho sebavedomie je nulové a myslí si, že nie je hodný toho, aby ho niekto miloval.“
Prípadne prišli spresnenia o tom, čo vo filme nebolo alebo nebolo jednoznačné, alebo bolo len naznačené. Napríklad: „Takáto závislosť sa len tak nezíska. Ja som mal fundamentalistickú kresťanskú výchovu, v rodine sa sex vnímal ako čosi špinavé. Výsledkom bolo, že som oddelil sex od lásky.“
Toto všetkom je očiam z Brandonovho okolia neviditeľné. Brandon Sullivan je inteligentný, úspešný a pekný muž, má byt na Manhattane, aj s kým chodiť do spoločnosti – tak ho všetci vidia. A predsa sa cíti na okraji presvedčený, že tam, kde sa v New Yorku naozaj žije, tam on nepatrí.
Bez spásy a bez Oscara
Keď stretne dievča, nie je na tom nič romantické, je to len smutné a bolestivé. Posteľ je miesto, kde sa cíti najhoršie – uväznený v tele, vo vnútornom zranení, v traume.
Ako nedýchateľne tam je, vyjadril McQueen množstvom detailných záberov. Celkov je málo, scény plynú pomaly, v reálnom čase, neprestrihané. Prvý dialóg možno odznie po štvrťhodine.
McQueen nehovorí o minulosti Brandona, informácie plynú z jeho vzťahu so sestrou. Ona vie o ňom najviac a najviac mu ho svojím blúdením a neusporiadaným životom pripomína. Preto ho aj dráždi najviac všetkých, už len tým, že v jeho svete je.
„Ten film je zaujímavý, lebo v ňom neprichádza žiadna spása,“ napísal jeden britský divák. Shame má veľa neľahkých obrazov a koniec, ktorý sa dá minimálne dvojako interpretovať. McQueen bol hrdý na to, že producent ani distribútor ho nenútili nič povystrihovať, a neprekážalo mu, že mu v USA výrazne obmedzili prístupnosť.
Len ho potom znechutilo, že americká akadémia – podľa neho z opatrnosti – nenominovala Michaela Fassbendera na Oscara.
