Každé prvýkrát je najlepšie po druhý raz, znie jeden z aforizmov TOMÁŠA ULEJA. Jeho knižka Ale sa však číta najlepšie už na prvý raz.
Citát z knihy: „Práca je jediná verná milenka, bez teba sa neurobí ani sama.“ Čo keď sa vám ohlási niekto, že práca nie je jediná, že on takú vernú milenku má?
„Bradatý vtip hovorí, že taký človek by mal rýchlo utekať za ňou, lebo dnes možno zažije grupensex, ale ja by som mu radšej poradil, nech len pekne najskôr dorobí prácu. Tá má na rozdiel od ženy množstvo výhod: po prvé, predohru nielenže nevyžaduje, ale ju vyslovene neznáša, po druhé, keď sa to nepodarí hneď, nabudúce môžete pokračovať tam, kde ste prestali, a po tretie, niekedy sa dá urobiť aj písomne. Nehovoriac o tom, že získať prácu je dnes oveľa ťažšia záležitosť ako získať ženu.“
Práca a sex sú pre vás vďačnou inšpiračnou kombináciou, o čom svedčí aj príbeh vášho workoholika: „Už ste všetci dávno / s manželkami v kine / a ja za vás dorábam / naše kolegyne.“ Myslíte, že s týmto argumentom by uspel pri žiadosti o zvýšenie platu?
„Pamätám si celkom presne na moment, keď som napísal tento aforizmus: bolo asi tak deväť hodín večer, sedel som celkom sám v práci a dorábal zameškanú robotu. A ako mi tak bolo ťažko na duši, pre rozveselenie som si vymyslel tento priam sci-fi príbeh šťastného workoholika. Tým nechcem povedať, že by taký workoholik nemohol existovať. Len by za ním asi skôr či neskôr prišiel šéf a nemilosrdne by ho z práce vysúložil.“
„Keby bolo na mne / bola by si na mne / ale že je po tvojom / prídem na rad po tvojom.“ To je báseň s absolútnymi rýmami. Je vznik vašich aforizmov a epigramov občas aj výsledkom len nezáväzného pohrávania sa s rýmami alebo vždy máte už na úvod jasný cieľ a hľadáte len vhodnú formu?
„Väčšinou to ide spolu a osobne nemám rád aforizmy, ktoré sa iba tak hrajú so zvukom. Ale je pravda, že občas to robím aj ja. Asi sa tak trošku teším z toho, čo všetko mi slovenčina dovoľuje. Napríklad Politici: ’V čom pravica nepoľaví, to ľavica nepopraví,’ alebo Nad morálnym aspektom tvorby Boženy Slančíkovej: ’Ty mrava!’ Snažím sa krotiť, no niekedy to nejde. Slovenčina je hravý jazyk.“
Aforizmy súkate ľahko jeden za druhým. Sypú sa vám tak rýchlo aj honoráre za ne?
„Z kníh sa na Slovensku tuším dosiaľ najedli len mole a Táňa Keleová-Vasilková. Jonáš Záborský dokonca moliam kedysi svoje knihy venoval – vraj sú to okrem iného aj jeho najvernejšie čitateľky. Ja nemám čo ľutovať. A keby náhodou raz nebolo čo jesť, spomeniem si na jeden zo svojich najstarších: ’Chleba už nieto / chlapče chtivý – najedz sa aspoň perspektívy’.“
„Láska je ako dobrý aforizmus / ak sa potrebuješ pýtať na pointu / žiadna nebude.“ Myslíte, že s týmto konštatovaním si poradia všetci čitatelia?
„Nepoznám nič ponižujúcejšie a trápnejšie, ako keď sa niekto musí pýtať na pointu (alebo prosiť o lásku). Nenárokujem si, že všetko, čo píšem, má pre ľudí pointu, ale ak ju pre niekoho nemá, potom je to nie jeho, ale moja chyba. Nech sa potom čitateľ riadi týmto mojím aforizmom: ’Znesú ľudia tvoje chyby / teba ale spolu s nimi’, a riadne mi naloží.“
Použijete niekedy v bežnom živote celkom podvedome niektorý zo svojich aforizmov či epigramov?
„Neustále! Až sa mi známi smejú, že som narcis, takže ich niekedy musím skrývať. Zistil som, že sa aforizmom najlepšie darí, ak ich pripíšete nejakej slávnej osobe. Najduchaplnejšie sú moje aforizmy od Marka Twaina, hneď po ňom nasledujú tie od Winstona Churchilla.“
Zistíte občas, že vaša spontánna odpoveď je vlastne už hotovým aforizmom či epigramom?
„Stane sa to, ale oveľa častejšie si niečo zaujímavé všimnem v reči niekoho druhého. Napríklad včera som takto počul hovoriť o tom, ako niečia žena chytá rapeľ. Tak som si hneď poznačil: ’Manželský hip-hop? Rap-eľ!’“
„Ach, tie ženy súčasné / to je samá faloš / nedajú ti za pravdu / každá dá ti za lož,“ píšete. Myslíte, že tie ženy sa riadia vaším úryvkom zo slovensko-anglického slovníka „nikdy - never“?
„A ešte som aj napísal: ’Lož je ako glutaman v jedle / nechutí ti / len keď o ňom vieš’. Ale to podľa mňa o ženách neplatí. Naozaj by som ich v tomto nepodceňoval. Myslím, že nás majú dobre prečítaných. Nie nadarmo hovoríme o mužovi, že je ženatý a opačne nie. Sú to podľa mňa ženy, čo majú neustále niečo za Lubom. Samozrejme, len ak majú zároveň aj Filipa.“
Tvrdíte, že „ale“ je slovenská bodka. Bolo nejaké výhovorkové „ale“, ktoré vás v živote naštvalo až tak, že ste ho zadefinovali ako typický záver slovenskej vety, alebo je to zákonitý výsledok každodennej skúsenosti či pozorovania?
„Len v tomto rozhovore sme ho použili aspoň desaťkrát – tak vy, ako aj ja. Vyplýva z toho po prvé, že sme zjavne obaja Slováci, a po druhé, že už by sme mali ukončiť tento rozhovor a ísť si niečo zajesť – napríklad navrhujem obľúbené slovenské jedlo – preto s lebom.“
