Hoci najviditeľnejšie koncerty trinásteho ročníka Konvergencií v Bratislave boli veľké projekty Morimur britského The Hilliard Ensemble a Zelená pošta, ťažiskom festivalu boli sólové recitály. Nora Škutová, Jozef Lupták, Ronald Šebesta, Boris Lenko a Igor Karško na nich ukázali, že patria nielen k domácej špičke.
Okrúhle výročia narodenia a úmrtia amerického skladateľa Johna Cagea si festival Konvergencie pripomenul štýlovo. Najskôr dvomi špeciálnymi akciami - výstavou Milana Adamčiaka, považovaného za slovenského pendanta jednej z kľúčových postáv avantgardného umenia 20. storočia a koncertom VENI ensemble (viac si prečítate tu), ale hlavne Sonátami a interlúdiami pre preparovaný klavír.
Nora Škutová sa v roku 1992 na festivale Večery novej hudby osobne stretla s autorom, ktorý krátko pred smrťou prišiel na Slovensko. O štrnásť rokov nahrala pre vydavateľstvo Hevhetia CD, ktoré pochválil renomovaný BBC Music Magazine a dostalo sa aj do knihy 1001 Classical CDs you must hear, before you die. Pred koncertom v Design factory nám klaviristka vysvetlila princíp skladby Sonáty a interlúdiá aj zahrala krátke ukážky:
Klarinetista Ronald Šebesta strávil časť prípravy na svoj sólový večer v štúdiách Slovenského rozhlasu. Nahrával si tam podklady do skladby New York Counterpoint (1985), skladateľ Steve Reich ju totiž napísal pre deväť klarinetov a tri basklarinety. Ak ju chce niekto hrať, bez prednahratých slučiek sa neobíde a musí sa absolútne sústrediť. Šebestovi sa to podarilo a na pódiu vytvoril elektrizujúci súbor niekoľkých nástrojov:
Violončelista Jozef Lupták je zakladateľom a umeleckým riaditeľom festivalu. Na každom ročníku si stihne aj sám zahrať. "Niečo stále a pevné, ale v duchu neustálej zmeny. Alebo naopak - neustála zmena, v duchu niečoho stáleho a pevného," vysvetľuje prečo sa rozhodol vyskladať svoj recitál zo skladieb Blocha, Godára, Gubajduliny, Hindemitha a vlastných improvizácií.
