V Bratislave otvárajú súkromnú galériu s unikátnou zbierkou slovenského moderného umenia.
„Celé to má na svedomí táto budova,“ hovorí Peter Paško, ktorý pred dvadsiatimi rokmi stál pri zrode firmy Eset.
Stojíme na prízemí jednej z najkrajších stavieb svojho druhu na Slovensku. Na zemi sú rozostavené obrazy velikánov slovenského výtvarného umenia. Galériu Nedbalka otvoria v centre Bratislavy už o pár dní.
Pôvodne chcel Paško urobiť obyčajnú galériu, kde by vystavovali diela z vlastných zbierok. „So susedom Artúrom Bartoškom sme na túto tému často debatovali, boli to však skôr nezáväzné rozhovory pri víne.“
Potom mu známy ukázal budovu v centre Bratislavy na Nedbalovej ulici, ktorá kedysi patrila banke. „Keď som ju uvidel, vedel som, že na nás čakala.“
Prečo? Pre ľudí
Od počítačov sa Paško dostal k umeniu cez fotografiu. „Tá mi umožnila pozerať sa na svet trochu inak, vnímať pekné veci naokolo.“
Umenie začal kupovať a nechal si dobre poradiť. Napriek tomu ho zaráža, keď mu hovoria, že dobre investoval.
V roku 1995 získali architekti Viktória Cvengrošová a Virgil Droppa za architektonické riešenie a dostavbu budovy na Nedbalovej ulici Cenu Dušana Jurkoviča
Rekonštrukciu v roku 2012 viedla Jarmila Kusá
Výstavná plocha: 1529 m2
Stála expozícia: 160 diel a sôch od 46 autorov, viac ako 500 diel v zbierke galérie
Priestor pre krátkodobé výstavy súčasných umelcov
Kaviareň, čitáreň, bezbariérový prístup
Otvorenie pre verejnosť: 13. október
„Neinvestoval som dobre, lebo to nemám v pláne predať. Aj táto galéria je nádherná, ale tiež to nie je o biznise, má to úplne iný zmysel.“
Pri otázke, aký je ten zmysel, sa zasmeje.
„Urobiť niečo pre ľudí. Bola by predsa škoda, keby to všetko viselo v nejakej zašitej obývačke alebo v depozite. Myslím, že autori to robili pre ľudí, tak prečo nedať možnosť vidieť to? Navyše, mal som pocit, že takáto galéria tu chýbala.“
Doma mu na stenách ostali klince, to najlepšie zavesia v galérii.
„Človek by tu mal získať príjemný zážitok. Mala by to byť dobrá prezentácia Slovenska, nie je to len o výtvarnom umení, ale aj o architektúre a remeselnej práci.“
Kompletnú rekonštrukciu pod vedením architektky Jarmily Kusej zvládli za pätnásť mesiacov.
Nedbalku ešte čakajú takmer dva týždne prác. FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Špičková zbierka
Diela z dvoch súkromných zbierok, ktoré budú súčasťou stálej expozície na štyroch podlažiach, patria k špičkovým. Aj teoretička Katarína Müllerová, budúca riaditeľka galérie, ňou bola prekvapená.
„Ide o zbierku budovanú s veľkou vervou a veľmi kvalitne. Mapuje klasikov slovenskej moderny od začiatku 20. storočia po Galandovcov.“
Koncepciu stálej expozície aj prvej krátkodobej výstavy, ktorá bude na prízemí predstavovať diela súčasných autorov, vytvorila kurátorka Žofia Kiss–Szemán.
Logo a všetko, čím bude galéria navonok komunikovať, vytvoril Julo Nagy zo štúdia Calder, ktorý kedysi pomáhal aj Esetu preraziť na trh. „Urobil to precízne,“ hovorí Paška o logu, ktoré vychádza z motívov Ľudovíta Fullu.
Mladý umelec Ašot Haas zasa vytvoril geometricko-minimalistické dielo, ktoré sa stalo súčasťou budovy.
Jej majiteľ tu bude mať aj pracovňu, no ešte nevie, koľko času tam strávi. S ostatnými majiteľmi odstúpili z vedenia Esetu vlani. „Užívame si to, a konečne máme čas aj na takéto veci.“
Peter Paško vie o obrazoch, ktoré vytiahol z obývačky a depozitu, rozprávať s láskou.
FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Pohľad na galériu z ulice. FOTO: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
Podnikateľov aj politikov učia, ako rozoznať dobrý obraz
„Všade vo svete je zvykom, že keď začne niekto zmysluplne kupovať umenie a vytvárať kvalitnú zbierku, tak skôr či neskôr ju bude chcieť vystaviť verejne,“ hovorí kurátor a galerista Juraj Čarný.
Situácia v zahraničí je však ešte stále iná ako u nás.
„Minulý režim tu výrazne potlačil snahy podporovať umenie v niekoľkých generáciách. V Anglicku či vo Francúzsku bolo v bohatých rodinách kupovanie umenia samozrejmosťou.“
Na Slovensku je podľa neho síce veľa ľudí, čo umenie kupujú, ale málo tých, ktorí naozaj vedia, čo je dobré. Pred dvoma rokmi začali spolu s Martinom Knutom rozmýšľať o projekte, ktorý by to zmenil.
Vytvorili vzdelávací program Art Academy. Tvoria ho prednášky, stretnutia a rozhovory významných slovenských teoretikov so „študentmi“. Sú nimi úspešní manažéri, podnikatelia aj politici.
„Mnohí už zistili, že to, čo doteraz kupovali, nemá prakticky žiadnu hodnotu,“ hovorí Čarný.
„Stále máme potrebu vysvetľovať, čo je umenie, ako mu lepšie rozumieť a ako môže ľudí obohatiť. Verím, že ak dnes robia galérie dobré detské dielne, tak deti si to zapamätajú a o pár rokov to môžu byť ony, čo budú umenie podporovať a vytvárať kvalitné zbierky. Potrebujú však dobré príklady, ľudí, čo im ukážu ako na to,“ hovorí Čarný.
(jem)
Maďarič pokračuje v budovaní Danubiany
Odborník upozorňuje, že súkromných galérií je u nás stále málo.
BRATISLAVA. Po boku verejných galérií pôsobí na Slovensku viacero súkromných.
Medzi najznámejšie patrí Danubiana, ktorú v roku 2000 postavili holandský zberateľ Gerard H. Meulensteen a slovenský galerista Vincent Polakovič na polostrove Dunaja v bratislavskom Čunove.
Táto galéria sa však má časom stať štátnou. Ministerstvo kultúry jej za bývalej vlády sľúbilo sedem miliónov eur, za ktoré sa má prestavať na Slovenské centrum vizuálnych umení.
Súčasný minister kultúry Marek Maďarič má síce k projektu výhrady a nechce, aby prevádzku galérie platil štát, investícu na dobudovanie areálu však nezvrátil.
Výstavy súčasných slovenských výtvarníkov pravidelne organizuje aj galéria Space, ktorá od roku 2010 sídli v budove bývalej kotolne v bratislavskom Ružinove.
Medzi povšimnutiahodné projekty patria galérie vinárskej spoločnosti Elesko, ktorá popri reštauračných službách v Bratislave a Modre vystavuje aj diela moderných slovenských autorov či popartového Andyho Warhola.
Polívka v Trenčíne
Súkromní zberatelia sa snažia presadiť aj mimo hlavného mesta. Vlani v lete otvoril v centre Trenčína galériu známy podnikateľ a bývalý politik Bohumil Hanzel.
V galérii predáva obrazy z vlastnej zbierky a organizuje výstavy. Aktuálna expozícia je venovaná tvorbe divadelníka Bolka Polívku.
„Ľudia to prijímajú veľmi pozitívne, aj návštevnosť je veľmi slušná,“ pochvaľuje si dlhoročný zberateľ. V letných mesiacoch po otvorení galériu navštevovalo okolo 90 ľudí denne, v zime ich počet klesol asi na polovicu.
V Žiline zasa členovia združenia Truc sphérique plánujú otvoriť galériu moderného umenia v zrekonštruovanej židovskej synagóge.
Podvyživený segment
Výtvarník a pedagóg VŠVU Anton Čierny považuje napriek týmto projektom segment súkromných galérií na Slovensku za stále veľmi podvyživený.
„Chýbajú súkromné galérie, ktoré by sa popri komerčne zaujímavých dielach systematicky venovali aj skutočne kvalitnému umeniu.“
Michal Piško
