KNIHA TÝŽDŇA / RESETOVANÉ SLOVENSKO
Abrahámove texty našu politickú scénu rozjasňujú a robia ju čitateľnejšou
Politika je divadlo, ktoré sa na scéne hrá pre verejnosť a v zákulisí konkretizuje a sa realizuje očiam voliča skryté. Ide o proces viac-menej netransparentný s takou dávkou odcudzenia, že neraz až vláda rozhodne, aké je želanie ľudu.
Budeme sa však pýtať, kto nám tu v prostredí parlamentnej demokracie vládne, od posledného zvonenia kľúčmi je otázka akiste oprávnená... Vydavateľský počin publikovať knižne súhrn analýz a článkov Samuela Abraháma Resetované Slovensko: Čistá teória vs. Politická prax (Kaligram 2012) treba vyzdvihnúť ako mimoriadne záslužný: autor pomáha spoznávať politickú, sociálnu, sociologickú aj ideologickú topografiu Slovenska.
Výber článkov a štúdií z obdobia 2002 - 2012 je rozdelený do tematických častí ako Boj o prokuratúru, Problém vymáhateľnosti práva či Politika a umenie. Väčšina textov obsahuje teoretickú reflexiu a tak konkrétne udalosti, osobnosti a problémy ilustrujú rôzne aspekty politológie a politickej teórie. ac
Dôverne pozná vývin tunajších politických subjektov a, ako už neraz dokázal, vie odhadnúť ich správanie v budúcich interakciách. Tým, že odhaľuje skryté, neraz i „zabudnuté“ procesy a deje, scénu rozjasňuje, robí ju čitateľnejšou. Jeho neraz až „nevedecky“ vášnivý odsudok mečiarizmu ako zločineckého režimu nie je len jeho osobným vyznaním, ale predstavuje akési mene tekel našej spoločnosti. Aké prezieravé. A ako sa čoskoro ukáže, priam prorocké.
Deje zamlčané i premlčané
Formálne ide o hybrid esejistiky a žurnalistiky s dominantnými prvkami prvého žánru, písaný však prehľadne, zrozumiteľne, dynamicky, čitateľsky príťažlivo, s jasným ťahom k pointe, brilantnej, bez akýchkoľvek známok ortodoxného myslenia, ktorému sa väčšina odborníkov vyhne len zriedka.
Treba podotknúť, že nielen rozsiahlejšie analýzy, ale i kratšie pre dennú tlač určené miniúvahy nie sú cielené osvetovo, ako báza pre krčmové politizovanie, ale naopak, predpokladajú zorientovaného a poučeného recipienta, pre študentov sú významnou pomôckou, azda i návodom, ako sa problematiky zmocňovať odborne a zároveň nonkonformne.
Spektrum tém, ktorým sa Abrahám venuje, je obdivuhodne široké. Veľké kvantum faktov (neraz i zákulisných), dejov zamlčaných i premlčaných, vyžaduje narábať s jasnou logikou, ale aj interpretačným talentom, ktorý autorovi určite nechýba, inak by jeho príspevky boli síce odborne kované, ale nemali by potrebný spád, dynamiku a boli by čitateľsky menej príťažlivé.
Napriek britkému, všadeprítomnému, nekompromisnému, neraz ironicky ba až cynicky ladenému kriticizmu dáva nášmu ponovembrovému vývoju znamienko plus.
Jeho postoj psychologicky bazíruje na niekdajšom rozhodnutí nearanžovať sa s normalizačným režimom a radšej voliť dobrodružnejšiu cestu emigrácie (v tých rokoch bez nádeje uvidieť ešte niekedy stratenú vlasť, rodinu, okruh priateľov), v ktorej so cťou obstál nielen osobnostne, ale aj profesijne.
Popkornová ilúzia
S obsahom jeho článku Začiatok tretieho milénia (nie je zásadný, ale príznačný) sa nedokážem nijako stotožniť. Ak aj odhliadneme od toho, že až básnicky rozšafne konštatuje: „Možno pôvodný barok čaká bizarný remake – teda spása v 3D verzii. Taká popkornová ilúzia,“ a to z jediného, ale o to závažnejšieho dôvodu. Považujem totiž za nemožné a nepatričné porovnávať niekdajšie stranícke rozdávanie trafík verným a servilným (bez ohľadu na odbornú spôsobilosť), mimochodom, úspešne prežívajúce dodnes, naše tradičné rodinkárstvo fungujúce na princípoch klanu, úspešne prežívajúce dodnes, so situáciou, keď je aj pre odborníka nemožné rozoznať, kde sa začína politika a končia sa obskúrne a čoraz sofistikovanejšie metódy hospodárskej kriminality, kde vysoká politika a hmotný záujem jednotlivcov a skupín tvoria praclík. V spoločnosti, kde – za doterajšieho stavu exekutívy – tvorí mafia integrovanú súčasť našich vládnych elít.
Milióny sú občanmi tohto štátu, zopár jednotlivcov a skupín jeho majiteľmi.
Tento smutný stav dekadentnej demokracie nie je typický len pre Slovensko, nie je prechodným obdobím za vlády určitej politickej konfigurácie, ale po rôznych importovaných revolúciách, ktoré neboli ničím iným ako masívnym rozkrádaním majetkov a zdrojov, zamoril celý bývalý ostblok.
Príležitosť robí zlodeja, po nežnej revolúcii dostali zlodeji konečne možnosť uzákoniť si príležitosti. Nie renesancia myslenia, umenia, vedy a kultúry, ale rozkrádanie sa stalo modusom vivendi mladého a konečne demokratického štátu.
Čo je však horšie: pre finančne i kádrovo bezpochyby masívne podvyživený Brusel a jeho prepočetné a prepotrebné komisie, schopné diktovať členským štátom dĺžku uhoriek, je to určite neželaný, ale doteraz a nateraz oficiálne uznaný status quo, s ktorým si nevie rady. To však nie je horšie – to je fatálne.
Komu permanentná a progradujúcia mafianizácia spoločnosti neleží na srdci, žije buď v inej krajine a túto navštevuje len ako turista, alebo je nejakým spôsobom súčasťou establishmentu.
Ak platí Masarykovo, že štáty žijú z ideí, na základe ktorých vznikli, máme sa na čo tešiť aj v budúcnosti. A tá zvykne na dvere klopať vždy skôr, ako sme očakávali...
Ďalšie knihy
Pokus o analýzu slovenskej spoločnosti alebo koniec šedej zóny
Kalligram, 2002
Kniha predstavuje výber článkov, polemík a štúdií z obdobia 1992 - 2002. Každá z esejí obsahuje úvod, aby čitateľ aj po rokoch poznal kontext ich vzniku. Nadčasovosť zabezpečuje nielen teoretický aspekt prác, ale aj fakt, že mnohé problémy, ktoré autor analyzuje, sú dodnes nevyriešené. Ako píše František Novosád v recenzii tejto knihy: „Keď autor nazval svoju knihu pokusom o analýzu slovenskej spoločnosti, možno bol príliš skromný. Keď v jej titule oznamuje koniec šedej zóny, je zrejme príliš optimistický. V každom prípade jeho analýza je pokusom o vymazanie aspoň časti ‚šedej zóny‘, tej jej časti, ktorá sa nachádza v našom myslení.“
L. Donkis ed.: Yet Another Europe after 1984: Rethinking Milan Kundera and the Idea of Central Europe
Rodopi, Amsterdam, 2012
Esej Samuela Abraháma ako aj celý zborník je pokus trinástich filozofov, historikov a politológov o reflexiu zdanlivo neaktuálnej témy – bohatej diskusie, ktorú vyvolal slávny článok Milana Kunderu Tragédia strednej Európy alebo unesený Západ. Kundera v korešpondencii s Abrahámom na túto tému píše: „Ta rána ruské okupace nám paradoxně pomohla střední Europu konečne plně vidět. To, co zůstava a zůstane, je kultúrní význam střední Europy ve dvacátem století... Dnes nevím, jestli pro přítomnost ta zeměpisná kategorie má stále nějaký inspiratívní smysl. Tak některé kategorie sa vynoří, osvětlí svět a zase odejdou – jako všechno odejde.“
Crisis of European Identity: In the Mirror of Central Europe and Slovakia
IRIS, 2012
Dnešná finančná kríza Európskej únie zatieňuje nevyriešenú a neriešenú tému európskej identity. Spolužitie Európanov sa redukuje na ekonomické parametre, a pritom je zrejmé, že vyriešenie finančno-fiškálnej krízy je len prvý krok k trvalej stabilite. Európa stále nevie, čo ju vlastne spája – kultúra, náboženstvo či história? Okrem teoretických esejí na túto tému (v angličtine i slovenčine), kniha skúma tieto otázky aj cez prizmu strednej Európy, Višegradu, rozpadu Československa či skúsenosť Slovenska po páde mečiarizmu.
