Americký režisér Oliver Stone sa vrátil ku komédii, v kinách má Divochov.Je v nich napohľad viac násilia ako politiky.
Tentoraz to vyzerá skoro tak, že Oliver Stone na chvíľu opustil svoju záľubu v komentovaní politiky a čítaní historických kníh a že po filme Wall Street či dokumente South of the Border o Južnej Amerike tak prišiel čas aj na čosi menej závažné. Inak by dnes asi nebol v kine s komédiou Divosi.
Slovo divosi v nej má viac interpretácií a Stone ním pomenúva viaceré spoločenské skupiny, z čoho vyplýva, že nevylučuje ani seba – veď v mladosti bral LSD, marihuanu, extázu a bol vraj ešte bláznivejší ako jeho syn Sean, ktorý nedávno konvertoval na islam a zmenil si meno na Ali.
Báť sa ich alebo sa z nich smiať
Netreba robiť z Divochov filmové umenie. Nie je v ňom toľko originality ako napríklad v surreálnej komédii U–Turn, ktorú Stone nakrútil ešte v roku 1997. Táto komédia skôr pripomína rozpoloženie fajčiarov trávy, keď si myslia, že robia alebo vidia čosi originálne a smiešne.
Ale Stone aspoň nepopiera, že príbeh chlapcov, ktorí sa preslávili výrobou vychýrenej marihuany, nevídane zbohatli, podráždili mexické gangy, dostali sa do problémov a potom rozmýšľali, že utečú do Indonézie aj so svojou spoločnou priateľkou Oféliou, kradne z veľkej filmovej klasiky. Lebo veď ešte veľa generácií bude musieť vymrieť, aby sa raz zabudlo na Butcha Cassidyho a Sundancea Kida.
Divosi by mohli byť aj rozpačitou – romantickou alebo dobrodružnou – komédiou pre moderných tínedžerov, ako Oliver Stone postrašil v úvodnej časti filmu. Našťastie, potom už prevážila spomínaná inšpirácia a keď sa zo slušných a serióznych obchodníkov stávajú Butch a Kid v štýle pulp, už je to oveľa vtipnejšie a zaujímavejšie.
Chlapci Chon a Ben sú teraz tí obávaní kovboji, ktorí len sami vedia, že nie sú takí nebezpeční, ako sa zdajú. Mýtická šéfka mexického kartelu je zase ako ten bájny indiánsky stopár Lord Baltimore. Má viac možností, ako v súboji o nadvládu územia vyhrať, ale ani ona a jej ľudia nie sú takí nebezpeční, ako si myslia.
Nemá byť veľmi vidieť, akí v skutočnosti sú, lebo nejednoznačnosť charakterov je základom tejto komédie, a Stoneovi sa to niekedy podarí udržať v tej správnej jemnej miere, niekedy, nanešťastie, nie.
Americký režisér sfilmoval knihu Dona Winslowa. Volá sa rovnako, ale je v nej viac postáv. On ich pár vyškrtal už pri písaní scenára a v strižni potom musela odísť aj postava Oféliinej mamy. Čo vraj Uma Thurman prijala s pochopením.
Logicky by asi vo filme mali vynikať hlavné postavy, ale u Stonea sa viac ukázali herci v tých trochu vedľajších: Salma Hayek ako drogová kráľovná z Mexika, Benicio del Toro v úlohe jej najbližšieho muža a John Travolta ako správne zorientovaný policajt. Prejavili veľký cit pre komédiu, čo ale vlastne nie je novinka.
Keď príde Krstná mama
Občas počuť, ako Benicio del Toro Salme Hayek s citom aj rešpektom povie: Madrina. Krstná mama. Nemusí to znamenať, že sa Stone prirovnáva ku Krstnému otcovi. Jeho komédia po celý čas len divoko rozvíja vetu z úvodu, že „marihuana je racionálnou odpoveďou na šialenstvo“ a robí to bez intelektuálnych komplexov. Aj tak pritom cítiť, že odkaz Krstného otca mu je blízky.
Coppola vo svojom filmovom opuse kedysi neľútostne povedal, že po zločinoch nechodí trest. Stone dnes aspoň volá po tom, aby do väzenia (hovoríme o USA) nechodili fajčiari marihuany, ale tí, čo pri tomto biznise ubližujú a zabíjajú.
Príbeh z Divochov zatiaľ zostáva fikciou, hovorí Oliver Stone. Ale vidí – keďže predsa len neprestal sledovať politiku a vývoj v spoločnosti, že by sa raz mohol stať realitou.
Mexické gangy budú chcieť preniknúť do Spojených štátov a keď preniknú, prinesú so sebou aj nebývalé násilie. Motivuje ich vraj ozaj výnimočne kvalitná marihuana z Kalifornie, aj Stone uznal, že lepšiu ako tam posledných štyridsať rokov nemal.
