NITRA. Poslednou postavou Dušana Lenciho bola rola Duncana v inscenácii Láska a peniaze. Ešte pred dvoma týždňami sa v nej predstavil na scéne nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Včera slovenský divadelný aj filmový herec zomrel, podľahol ťažkej chorobe vo veku 71 rokov.
Do Nitry prišiel v roku 1971 po pôsobení v divadlách v Trnave a Zvolene. V repertoári rolí zo slovenských inscenácií a filmov dostával tie, v ktorých sa profiloval ako dôveryhodný muž, síce plachý, ale sympatický.
Medzi také možno zaradiť postavy Pierra z Krásavca, Franciho z Periférie, Chesneya z Charleyho tety.
Jeho herecká cesta sa rokmi nemenila a táto jeho poloha vyvrcholila na nitrianskej scéne v postavách Protasova (Deti slnka) či Manuela (Prvý deň karnevalu).
Psychologicky zaujímavejšiu a zložitejšiu úlohu dostal ako Kosťa v hre Aristokrati, to už bol veľký zápas medzi dobrom a zlom.
Pre Dušana Lenciho bolo príznačné, že keď sa jeho postava iba tvorila, emocionálne prejavy kontroloval rozumom.
Z týchto postáv boli najvýraznejšie Mat Burke z Anny Christie, Iľja Benedik zo Strieborného jaguára aj Zlatého dažďa, Marián Belan zo Sonatíny pre páva, Robert Dudley z Márie Stuartovej, Lančarič z Ballekovho Pomocníka či Trigorin z Čechovovej Čajky.
Z osemdesiatych rokoch si ho už dobre pamätáme ako pánov či mocnárov. Bol Profesor Jordan z Takmer božského omylu a Volpini z Omylu Doktora Moresiniho, neskôr Maršal z Bielej nemoci, Menelaos z Euripidových Trójaniek, Herodes v Hviezdoslavovej dráme Herodes a Herodias.
Podobne „vplyvné postavy“ dostával aj v komédiách, vtedy sa jeho vladári javili skôr smiešni ako obávaní. Lenci sa predviedol ako gróf di Bosco Nero v Prefíkanej vdove, Dudraka v Klenotnici kvetov, Flóriš v Hľadačoch kľúčov.
V deväťdesiatych rokoch dostal aj postavy životom skúšaných hrdinov. Boli to postavy múdre, rozvážne, drsné aj zraňované, hrdinovia tak trochu cynickí a skeptickí.
Stihol aj vlnu muzikálov, bol neprehliadnuteľný ako František Nádasdy v Báthoryčke, Antonis v Grékovi Zorbovi, Tom v Divotvornom hrnci či v postave grófa Markoča v Adamovi Šangalovi.
Lenci sa nevyhýbal ani divadelným experimentom, práci na projektoch novej drámy či uvádzania súčasných dramatických noviniek. Jeho osobito zafarbený hlas často využívali aj režiséri dabingov.
