Nik z muzikantov nebol v tomto roku úspešnejší ako mladá londýnska štvorica.
Obyčajné folkrockové pesničky, gitary, kontrabas, bendžo, mandolína, klávesy, občas bicie. Čakali by ste, že skupinu ako Mumford & Sons nájdete hrať v malom klube niekde na britskom vidieku.
Je to úplne inak. Hoci partia okolo Marcusa Mumforda existuje necelých päť rokov a druhú nahrávku vydala len pred týždňom, postavila do pozoru hudobný trh na oboch stranách Atlantiku.
Rekordéri roka
Začalo sa to už pri ich debute Sigh No More (2009). V časoch nariekania nad klesajúcimi predajmi sa odrazu objavila nahrávka, z ktorej sa iba v Amerike predalo 2,5 milióna kusov.
Bol to okamžitý úspech. Nielen komerčne, prišli nominácie na najdôležitejšie ceny Grammy aj Mercury Music Prize, k tomu ešte soška Brit Award za najlepší album roka. Po koncertovaní na stále väčších pódiách sa minulý týždeň objavila očakávaná druhá nahrávka Babel. Už tróni na čele amerického i britského rebríčka a zlomila tohtoročné rebríčky predajnosti.
Ani tínedžerský miláčik Justin Bieber, ani veteránka Madonna nedokázali za prvý týždeň predať viac albumov ako táto štvorica. 600tisíc kusov v Amerike a 159tisíc v Británii prevýšila len speváčka Adele.
K tomu ešte treba prirátať rekord v streamingu služby Spotify. Jej štatistiky hovoria, že novinku Mumford & Sons si doteraz vypočulo osem miliónov ľudí, čo sa zatiaľ žiadnemu inému hudobníkovi nepodarilo.
Všetko tu už bolo
„Máme za sebou naozaj veľa koncertov. Iba živé šou vás skutočne prepoja s fanúšikmi spôsobom, aký žiadna nahrávka nedokáže,“ vysvetľoval pre BBC tajomstvo úspechu Marcus Mumford.
Čísla jeho kapely sú skutočne impozantné, no recenzie na jej novinku už menej. Za všetkých to asi najlepšie vystihol redaktor New Musical Expressu: „Nie je to zlý album, len priemerný.“
Je to tak. Babel je síce vyrovnaná kolekcia dvanástich skladieb, zahraných i odspievaných s veľkým nasadením, ale nemôžete sa zbaviť pocitu, že skoro všetko ste už niekde počuli. Akoby dal niekto dokopy naliehavosť hlasu Glena Hansarda s Conorom O'Brienom (Villagers), v kapele Arcade Fire nahradil elektrické gitary a bicie klavírom a k tomu ešte dodal viachlasy á la Fleet Foxes. Pocit podobnosti dosiahne vrchol v bonusovej piesni The Boxer. Až po pár sekundách si uvedomíte, že nejde o neznámu demonahrávku jej pôvodného autora Paula Simona.
Také „okamžité“ a zároveň svojské hitovky, ako sú Little Lion Man alebo The Cave, tu nenájdete, chýba aj napätie, aké kapela dokázala vybudovať v Thistle & Weeds, ďalšej silnej pesničke z debutu. Dalo by sa to povedať aj tak, že kým album Sigh No More priniesol zaujímavé osvieženie scény, Babel už tak netrčí.
Najlepší sú naživo
Marcus Mumford je na dvadsiatnika veľmi sčítaný. V textoch nájdete citácie, parafrázy či odkazy na Shakespeara, Chestertona, Steinbecka a ďalších klasikov. No zároveň nezaprie korene. Jeho rodičia vedú cirkev Vineyard Churches, a preto niekomu občas slová jeho pesničiek môžu pripomínať kázanie.
Ako dokazujú koncertné videá, čaro tejto kapely najlepšie funguje naživo. Už si odohrala svoje, všetci členovia sú dosť muzikálni, striedajú rôzne nástroje, energiou a prirodzenosťou väčšinu ľudí strhnú. A je veľmi dobrou správou, že dnešné hitparády môže vyhrať práve takáto hudba.
