Toto je Hotel Transylvánia. Tu sú všetky monštrá a strašidlá kadejakých veľkostí a tvarov chránené pred nepriateľskými ohavnými ľuďmi, ktorí by najradšej všetkých upálili zaživa alebo prepichli vidlami.
Najlepšie oboje, len tak pre istotu.
V bezpečí veľkolepého hradu gróf Drakula úzkostlivo vychováva svoju takmer dospelú dcéru Mavis, ktorá najviac zo všetkého chce spoznať svet.
Pri príležitosti jej stoosemnástych narodenín sa v hoteli schyľuje na veľkú oslavu, no reputácia hotela a Mavisine dobro sú ohrozené, keď do hradu zhodou okolností trafí ľudský turista.
Nešetria Američanov i upírov
Príbeh odľahčený o všetky maškarády je jednoduchý a určite divákovi povedomý aj z iných rodinných filmov – do vienka dostal iba skúseného režiséra, trendové 3D ošatenie a viac-menej nepreskúmaný mikrosvet prízrakov, oblúd, legendárnych príšer či pop-kultúrnych hororových odkazov.
Aj tu platí, že animátori vedia tretí rozmer využiť o poznanie nápaditejšie a efektnejšie, než kameramani pri hranom filme.
Našťastie, film nie je zaslepene šitý na mieru novej technológii, a tak ani v 2D verzii o nič neprídete.
Komédia o prehnane starostlivom ockovi si pomerne otvorene uťahuje z amerického životného štýlu a jednu presne mierenú ranu uštedrila aj Hollywoodu.
Vtipná narážka na pochabo romantických upírov zo ságy Zatmenie by však nemala potrebovať ďalší komentár, ktorého sa scenáristi neboli ochotní zriecť.
Apatickí zombie
Humor filmu je postavený prevažne na tom, čomu sa hovorí slapstick, teda na pádoch, naháňačkách a grimasách.
Menší podiel na zábave majú príbeh samotný, dialógy či hlavné postavy. A ako sa stalo zvykom, tie najpamätnejšie momenty komédie patria v príbehu k tým vedľajším.
Úlohu klaunov filmu (povinného stereotypu v ekosystéme animákov) prevzali apatickí zombie, ktorí vystroja niekoľko skvelých okamihov, ale zvyčajne sa iba strácajú v dave a prirýchlom strihu.
Animák ponúka viacero zaujímavých i zábavných nápadov, no to ide prirodzene ruka v ruke s prostredím, v ktorom sa dej odohráva.
Rozmanito neforemné a viacfarebné monštrá, hoci niektoré bezpochyby sympatické a vtipné, postačujú iba na jedno pozretie.
O hlbšej motivácii a prepracovaných charakteroch reč nebude, pretože autori a producenti si v prvom rade také méty ani nekládli.
Veru, nie každý je Wes Anderson, ktorého groteskné postavičky s ľahkosťou ožívajú aj v hranom filme.
Rozosmeje, no nič viac
Hotel Transylvánia je zábavný, trochu poučný, no i tak tuctový, pretože sa neprihovára k srdcu či (ak sa inak nedá) aspoň k rozumu, ale iba rozosmieva.
Bez nudných pasáží vám hodinka a pol ubehne akoby nič.
Pobavíte sa, na vlne mravného ponaučenia si dáte vágne predsavzatie, na ktoré po ceste domov zabudnete, a keď sa vás opýtajú na film, na vyjadrenie dojmov v hodnote sedem eur zaiste postačí strohé fajn.
Aj napriek hudobnému záveru, ktorý vyšiel z módy skôr než do nej vôbec vošiel, je v konkurencii súčasnej televíznej ponuky jednoznačne lepším variantom.
Kľúčový režisér Tartakovsky
Spoločnosť Sony Pictures Animation, ktorá stojí za vznikol Hotela Transylvánia, tento rok v máji oslávila desaťročnicu a hoci sa jej po finančnej stránke darí, náročnejšiemu publiku sa nevie zavďačiť.
Po nevýrazných začiatkoch a vlaňajších absurdne úspešných Šmolkoch konečne začalo svitať na lepšie časy.
Nasledovali dve snímky, ktoré vznikli v spolupráci s presláveným britským štúdiom Aardman: Arthur zachráni Vianoce a Piráti! Spolok babrákov konečne znamenali veľký kvalitatívny posun nielen v oblasti animácie, ale hlavne v kvalite rozprávania príbehu a scenáristiky.
Oba filmy boli stávkou na istotu.
Hotel Transylvánia je prvým serióznym pokusom o vlastný štýl a jedinečnosť. Kľúčovú rolu v tom zohral režisér Genndy Tartakovsky.
Rodený Rus, no vychovaný Američan má na svojom konte 3 ceny Primetime Emmy a stvoril dva veľmi úspešné kreslené seriály - Dexter’s Laboratory a Samurai Jack.
Do počítačovo generovaného sveta sa snažil preniesť čo najviac z kreslenej estetiky 2D animácie.
Autorka je redaktorkou portálu Cinemaview.sk
Autor: Petra Adamková
