Album Menšina prekvapí fanúšikov aj odporcov známej skupiny.
Aj keď skupina Para ešte nikdy nenahrala album, ktorý by sa dal označiť ako výnimočný, vždy mali talent na to, čo sa niektorým kapelám aj s výbornými nahrávkami nikdy nepodarilo. Mali hity.
Minulý čas v predchádzajúcej vete je opodstatnený – na aktuálnom albume Menšina už totiž hity netvoria ani len tú menšinu.
Kde sa stala chyba
Para šla vždy s dobou. Začiatkom tisícročia na prvých dvoch albumoch Veci začnú fungovať a 1234, ktoré produkoval Oskar Rózsa, prišla s farebným hudobným kokteilom rocku, rapu, elektroniky (a v prípade debutu aj ska).
Na ďalšom albume Brutálna zostava prišli s garážovejším zvukom a v roku 2007 definitívne ovládli rádiový éter hitom Abstinent zo svojho eponymného albumu.
Na predposlednej nahrávke Povstanie už nezneli tak sviežo ako v minulosti, ale podarilo sa im nasať nové hudobné vplyvy a priniesť obstojné skladby.
Menšina na veľkej väčšine svojej minutáže priam skúša poslucháčovu pozornosť. Skladbám chýba energia, vnútorné napätie a atmosféra na úkor kŕčovitého držania sa aktuálnych trendov.
Videoklip ku skladbe Žena stelesňuje spolu s hudbou esenciu gýčovosti z roku 2012. Farebný filter na kamere, dievča v dlhej sukni na starom bicykli, "lennonky", KC Dunaj, knižnica a k tomu povrchné reggae so zbytočne vulgárnym textom: „Máš na sebe všetko, čo od ženy čakám, veď máme už karty dané, žiadna kurva to nezmení.“
Všetko korunuje priemerný refrén ako stvorený na festivalové pokyvkávanie sa do rytmu s rukami voľne vlajúcimi nad hlavou. Jedným uchom dnu, druhým von.
Noc v archíve
Pod lepkavými nánosmi hipsterského retra sa však na Menšine ukrývajú aj v celku príjemné skladby. Južanskou energiou nabitá Celé tie roky či jesenne nostalgická Detstvo sa však koncertnými tutovkami prvej kategórie nikdy nestanú.
Na albume voľne cítiť aj vplyv Filipovského klavírneho pesničkárstva (Stopár) alebo starého československého popu a bigbítu (Bok po boku).
Maskovať skladateľské tápanie zvukovými experimentmi a klávesami nového producenta Eddieho Stevensa (Moloko, Zero7, Lavagance, Jana Kirschner) jednoducho Pare nevyšlo. Menšina síce znie na prvé počutie ambicózne a zvukovo pestro, no chýbajú jej zaujímavé nápady a výrazné momenty.
