Maija Laurinen je Fínka, ktorá u nás žije už dlhší čas, Rastislav Podoba je náš skrz–naskrz, s ateliérom v Krušovciach neďaleko Topoľčian.
Obaja majú práve výstavy v Bratislave, vo Photoporte a v Krokuse. Každý rieši to svoje. Laurinenová fotí, povedzme, krajiny. Podoba maľuje, povedzme, tiež krajiny. Ale keď sa dívate na jej strom alebo jej sneh, nepamätáte si strom alebo sneh, ostane vo vás čosi zvláštne. Ostane vo vás pocit zo stromu, pocit zo snehu, nie však nejaký všeobecný, ale celkom váš, celkom jedinečný krátky intenzívny zážitok. A keď sa pozriete na Začiatok lesa Rasťa Podobu alebo na jeho ozrutný kontajner uprostred nejakej lúky, na Rodinný dom alebo na Panorámu cintorína, tiež zažijete čosi podobné. Možno sa na tie veci pozerá každý deň zo svojho okna, ale dokáže o nich povedať tak, že keď stojíte vo svojom okne, tak si na to spomeniete.
Jedine pri maľbe Kravy to bolo inak, lebo hneď sa mi vybavil booklet albumu Atom Heart Mother od Pink Floyd a už som sa ho nevedela striasť, no to tiež istým spôsobom hovorí o sile vizuálneho vnemu.
Kto sa teda počas BLAF-u neostal iba zabávať na nádvorí Slovenskej národnej galérie, mohol vidieť trebárs toto.
