Naša spoločnosť je hierarchizovaná, postavená na kastovom systéme a hranice, ktoré ho vytvárajú, sa zdajú neprestupiteľné, hovorí Jean-Francois Languionie, francúzsky režisér animovaných filmov.
Dnes večer príde na Bienále animácií Bratislava, jeho návštevou sa medzinárodný festival animovaných filmov pre deti začne. So sebou prinesie film s názvom Obraz, a ten obraz, o ktorom je v ňom reč, je – nedorobený.
Je nedorobený a to je aj problém postáv, ktoré v ňom žijú. Len jedna skupina ľudí je celkom dokončená, spokojná, povýšenecká a náchylná manipulovať so slovami ako vyvolenosť, predurčenosť – ostatní sú ešte celkom nedofarbení, prípadne len načrtnutí a nechápu, ako mohol maliar odísť skôr, ako si dokončil robotu. Takto nezodpovedne im prisúdil nižší spoločenský status, myslia si.
JeanFrancois Languionie v bonusovom dokumente na DVD Obrazu hovorí, že na filme sa pracovalo v dvoch štúdiách naraz, v jednom veľkom a v jednom malom, za „dosť obmedzený rozpočet“. Čo znamená, že mal pár desiatok spolupracovníkov, odborníkov na 3D animáciu, jedných poverených pohybom postavičiek, druhých dekoráciami, tretích kompozíciami. Život v obraze pripomína Moneta, Picassa aj Modiglianiho, lebo svet je rozmanitý, ako aj filmoví hrdinovia pochopia.
Prvý krátky film – Mladá dáma a violončelista – nakrútil Languionie v roku 1965 a dostal zaň Grand Prix v Annecy.
S Cestou cez Atlantik zas v roku 1978 zvíťazil v Cannes a potom už založil produkčnú spoločnosť La fabrique a nakrúca celovečerné filmy.
Blízkou témou mu je identita a najmä jej hľadanie. Napríklad jeho film Ostrov Black Mór je námorným dobrodružstvom, pätnásťročný Kid v ňom so starou mapou hľadá zabudnutý pirátsky poklad. Languionie s ním chodil po školách a žiaci sa ho na konci zvykli pýtať, prečo si Kid nič z pokladu neodniesol, keď už ho našiel. „Dôležitejšie pre neho bolo, že našiel seba,“ odpovedal im.
Vo filme Obraz si postavy hľadajú miesto v spoločnosti a túžia sa presadiť, a najväčšie šance majú, ak si uvedomia, že hranice obrazu nemusia určovať ich svet, potrebujú len vykročiť z tých svojich mentálnych.
Maliar z tohto filmu nemá podľa všetkého vždy dobrú náladu a je možné, že ani nevie namaľovať vydarenú figúru. „Je zaujímavé, čo si myslia nedokončené postavy, ktoré nepoznajú zámer umelca a nerozumejú mu,“ hovorí Languionie. „Právom si môžu myslieť, že ich opustil – ale čo keby sa dokončili sami?“
Bienále animácií Bratislava potrvá do konca týždňa.
