Epizóda z filmu 11‘09‘‘01: otázka, ako sa za týchto dvanásť mesiacov zmenil svet, položená s veľkou vážnosťou.
FOTO – SPI
Francúzsky producent Alain Brigand si vybral jedenásť režisérov z jedenástich rôznych kultúrnych prostredí: štyroch z Ázie, troch z Európy, po dvoch z Ameriky a Afriky. Dispozície: úplná sloboda v rozprávaní, ale prísne vymedzený rozsah jedenásť minút, deväť sekúnd, a rámcová téma. Väčšina režisérov prijala časové obmedzenie ako výzvu. Napríklad Brit Ken Loach - s tým, že k podobným reštrikciám núti aj televízia. Len Indka Mira Nair povedala, že predpísaný čas je pre ňu francúzska schválnosť.
Slobodu príbehu filmári naplnili veľmi osobne. Len jediný príspevok francúzskeho režiséra Clauda Leloucha je čistým aktom solidarity s Američanmi.
Mira Nair sfilmovala skutočný príbeh: zmiznutého Pakistančana hľadajú ako potenciálneho teroristu, jeho rodina je vystavená podozrievaniu a diskriminácii, až sa nakoniec ukáže, že údajný páchateľ bol na Ground Zero a zahynul tam, aby zachránil iných. Je to vášnivý hlas proti islamofóbii po jedenástom septembri.
Väčšina filmárov stiera konkrétne súradnice príbehu, príbehy sa odohrávajú na iných miestach a za iných okolností. Egypťanovi Youssefovi Chahinovi sa zjaví duch Američana, ktorý prišiel o život pri atentáte v Bejrúte. Vo filme Izraelčana Amosa Gitaia sa ambiciózna reportérka prediera chaosom v telavivskej tržnici, kde práve vybuchla v aute bomba, a hystericky kričí, keď pochopí, že nie je vo vysielaní, lebo v New Yorku sa práve stalo „niečo väčšie“: „Seriem na New York!“ Danis Tanovič z Bosny a Hercegoviny ukazuje demonštráciu žien, ktoré po masakre 11. júla 1995 idú do ulíc, jedenásty deň každý mesiac.
Najprovokačnejšia je však jedenásťminútovka Kena Loacha: poukazuje na iný jedenásty september, jedenásty september 1973 v Chile, keď zomrel vtedajší prezident Salvatore Allende a zmizlo obrovské množstvo ľavičiarov. Americký minister zahraničia Kissinger gratuluje Pinochetovi a potriasa mu rukou. Práve za tieto scény časť americkej kritiky projekt 11‘9‘‘01 už vopred strhala ako „protiamerický“. Po Loachovom príspevku začali vraj diváci na benátskej predpremiére búrlivo tlieskať.
Príspevky sú veľmi rôznorodé - a v podstate ukazujú, ako sa rok po globálnom šoku mení pamäť a že pod vrstvou tejto traumy v nej zostáva aj všetko ostatné utrpenie. Najjasnejšie to vidieť vo filme Američana Seana Penna: starý muž sa topí v bolestivých spomienkach na mŕtvu manželku - a ani nevie, čo sa deje, hoci jeho tmavý byt je v tieni dvojičiek. Keď odrazu sa izba rozjasní, akoby na sekundu vyšlo slnko. Každá strata, každá smrť je rovnako tragická a ťažká, hovorí táto scéna.
Film 11‘09‘‘01 bude v našich kinách, tak ako na celom svete od 11. septembra 2002. K projektu sa podrobnejšie vrátime v deň slovenskej premiéry.
ANDREA PUKOVÁ
