Dostával úlohy povstaleckých hrdinov a statočných ľudí. Režisér filmu Pomocník Zoro Záhon si u neho vážil najmä dobré srdce.
Správu sme nahradili autorským textom
Vo veku 89 zomrel slovenský herec Elo Romančík. Správa sa veľmi dotkla aj Zora Záhona, režiséra filmu Pomocník, kde hral Romančík hlavnú postavu.
„Veľa som na neho v poslednom čase myslel, žiaľ, nevedel som sa s ním skontaktovať, lebo žil v ústraní, obklopený len tými, čo sa o neho starali. V národnom divadle ma ubezpečovali, že psychicky sa dobre drží,“ povedal Záhon pre SME.
Prvé herecké skúsenosti Elo Romančík nazbieral v Armádnom divadle v Martine a vzápätí v činohre Slovenského národného divadla. Spolu s Máriou Kráľovičovou hral v prvej inscenácii, ktorú Slovenská televízia v roku 1957 vysielala naživo. Volala sa Dovidenia, Lucienne!.
Každý herec je blízky, ale...Keď potom začiatkom osemdesiatych rokov chystal adaptáciu Pomocník od Ladislava Balleka, s postavou Štefana Riečana neváhal.
„Typovo sa do tejto úlohy veľmi hodil, ale v tomto prípade som sa rozhodol pre niečo iné,“ hovorí Záhon. „Každý herec je režisérovi blízky, ak s ním nakrúca, ale Elo mi bol blízky zvlášť. Bol to mimoriadne čistý človek, prívetivý, s dobrým srdcom. Manželka Katarína mi vtedy povedala: Lepšieho nenájdeš. Prežíval potom s nami každé festivalové premietanie, každú cenu (jednu má aj z festivalu v Karlových Varoch, pozn. redakcie) a vždy nám na Vianoce poslal pozdrav.“
V našej kinematografii sa Elo Romančík vyprofiloval ako herec, vhodný na úlohy povstaleckých hrdinov, pracovitých, statočných ľudí. „Také typické postavy zo slovenských filmov,“ hovorí Záhon. Ešte ako mladík hral vo filme Jozefa Macha Rodná zem, o pár rokov neskôr stvárnil partizána Garaja popri Ladislavovi Chudíkovi vo úspešnom filme Kapitán Dabača a potom dostal aj úlohu vo filme Otakara Vávru Kladivo na čarodejnice.
Nie vždy mal hlavné úlohy, no slovenskí režiséri ho obsadzovali často a bol aj súčasťou tímu, ktorý vytvoril mimoriadne populárny divadelný muzikál Na skle maľované.
Vylomeniny v krutých časochZoro Záhon si spomína aj na spoluprácu s jeho synom Ivanom. „Ten robil na škole vylomeniny a keďže doba bola krutá, za strhnutie sovietskej vlajky šiel okamžite do väzenia a mal zákaz hrať. Ja som ho na jeden rok porušil, keď som ho zavolal do filmu Cena života a spolu s Elom sme sa báli, čo z toho budeme mať.“
Elo Romančík sa ešte v mladosti venoval politike, ešte v 50. rokoch bol krátko členom národného zhromaždenie ČSR. Ku koncu života mal záľubu vo fotografovaní a maľovaní, herectva sa postupne vzdával, potom, čo začal mať problémy so srdcom a už takmer nevychádzal z domu.
17. decembra by oslávil deväťdesiate narodeniny.
